Odpovedal: BaBa Re: Ako ďalej po manželovej nevere? (číslo príspevku 80.231, zo dňa 11.01.2006. videné 435x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 80231: Ahojky len, ja som pred par mesiacmi presla niecim podobnym, ale nie az takym strasnym.Ja nie som este vydata (a budem vobec niekedy?) a s priatelom sme spolu uz 9 rokov (on bude mat 30, ja 25). Minuly rok sme konecne spolu zacali byvat a myslela som si, ze zivot je krasny a gombicka. Ked som videla rozpadavajuce sa vztahy, tiez som si myslela, ze mne sa take nieco nestane, ze aka som stastna, ze sa obaja milujeme a planujeme zivot spolocne. Az raz......na skoleni priatel stretol nejaku babu, s ktorou si straaasne dobre vedel pokecat....ako fajn...zrazu sa zacal spravat dost divne, navonok bolo vsetko OK,ale ja som mala akesi vnutorne tusenie,ze uz nie som ta jedina...a tak som raz nasla dost divnu SMS-ku nieco na sposob,ze ako na seba nemozu navzajom mysliet...no mne sa vtedy zrutil cely svet,tiez som mala zaludocne problemy, nespala som celu noc a chodila som zvraciat. S priatelom sme si to vydiskutovali, vlastne o nic tam neslo, on sa s tou babou od toho skolenia nevidel (nie je z nasho mesta), len si vypisovali maily a telefonovali. Ked videl,ako ma to vzalo,tak ma ubezpecil,ze to skonci,ze chce len mna a ze mam byt kludna,ved o nic neslo a ze on tej babe ani len nenaznacil,ze by s nou chcel nieco mat. Tak som mu uverila a znovu som bola stastna, aj ked v podvedomi som cosi zle tusila. Az kym nepresli znova nejake mesiace, ja som bola na operacii a moj mily sa o mna zrazu musel starat.A znova bol taky divny, akoby som mu na nervy liezla, alebo co. A ja krava som si stale zila v idealnom svete a planovala nasu svadbu a stale som cakala na zasnubny prsten (v podstate aj nase okolie a priatelia to cakali,kedy bude svadba). A nic, stale nic, az jedneho dna vysvitlo, ze on si s tou babou nadalej pisal a raz sa stretli na skoleni.A zatial co ja som uvazovala o nasej svadbe (az sa smejem v duchu,aka som naivna chudera) on uvazoval o tom, ci vlastne chce byt so mnou a nechce skusit aj iny vztah. No a ja som sa totalne zrutila, a hlavne nesmierne nesmierne sklamala! Rano sme mali neprijemnu debatu a ja som nevedela, ako budem existovat a on to tiez nezvladal. Vecer sme este isli pokecat, ze co vlastne dalej, ja som kupodivu bola uplne kludna (dostatocne vyplakana), moj priatel reval stale, a vlastne som to bola ja, ktora povedala, ze je koniec a ze to obaja prezijeme,nebudeme ani prvi ani posledni. No a moj mily mi na to povedal, ze bezo mna nevie zit, ze si to ani nevie predstavit a nechce inu, ze je sprosty, ze vobec uvazoval nad inym vztahom, ze cely den tyckoval v robote a nevedel sa sustredit a asi 20 krat mi siel zavolat. V podstate sa s tou babou ani sukromne nestretol, ani ma nepodviedol, on sa hovorovo povedane "nahaluzil" na nejaku babenku a potom mu doslo, ze je to cele blbost a chce mna. Takze nazivame si dalej spolu, vela veci sme si vyjasnili, navonok sme zase taky isty par, avsak kym on si naziva v pohode, ja som stale este dost mimo. len ja viem,ze tvoja situacia je o to tazsia, ze ste manzelia a zaslo to u vas dalej, ale ver mi, uplne viem, ako sa citis, lebo ja prezivam to iste. Nie je den, kedy by som si na to nespomenula a pri nejakej vymene nazorov v duchu dumam, ci on prave nerozmysla nad tym, ze mal vtedy odo mna odist.....a nech sa snazim akokolvek (uz su tomu 3 mesiace), stale mu neverim. A pritom ma nepodviedol ani nic, len uvazoval nad ukoncenim vztahu. A neviem tiez ako dalej, proste stale myslim na to, ze vlastne sa bojim planovat si s nim zivot, aby som zase nedopadla ako taka naivna krava, co si staviala vzdusne zamky a jej drahy vyvoleny zatial uvazuje nad inym vztahom.....a keby ma dnes poziadal o ruku, tak by som nepovedala ano....uz som to riesila so svojimi kamaratkami, kazdy mi vravi,hod to za hlavu, bola to jeho chvilkova "blbost" a ze to, ze ostal so mnou znaci to,ze ma miluje a inu nechce. Ale uz ma raz neskutocne sklamal a zranil, a co ja viem, ci to neurobi znova? Ja som naozaj taky ten neskutocny romantik, ktory chce ist do manzelstva s uplnou istotou a s tym,ze toho cloveka milujem a ineho nechcem. A navyse priatel je uplny opak, totalny NEromantik, a take nieco, ze hyckanie, darceky a drobne tutuli-mutuli nepozna. A prave to by mi teraz pomohlo.....uz som uvazovala, ci tiez nezajdem za psychologom, ale asi tomu celemu necham cas. Tebe mila podvedena, drzim strasne velke palce, ale neviem ti povedat mile slova, ze neboj, ono sa to uz nezopakuje, lebo zial to neviem. Ale to nevie nikto a zakladom vztahu je dovera. Tvoj manzel by si to mal uvedomit a spolocne by ste mali pracovat na manzelstve, na znovuobnoveni dovery. A myslim, ze tvoj muz v tebe ma nesmierny poklad, ved si pri nom naozaj stala v dobrom aj zlom a verim, ze si to uvedomi a nejaka "cicus" z prace mu za to nestoji. Hlavu hore, ja viem, ze lahko sa hovori a tazsie kona, ale asi sa budeme obe musiet naucit znova verit svojim laskam a hlavne - NEVYTAHOVAT STARE KONFLIKTY!Vela stastia a pardon za taky dlhy prispevok, vlastne som ti moc neporadila, co? :-)