Autor otázky: len
Ako ďalej po manželovej nevere?
(číslo príspevku 80.167, zo dňa 11.01.2006. videné 1571x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 80167:
už toho tu bolo veľa popianého o nešťastných vzťahoch, o neverách. Čítate to , akoby to bol nejaký príbeh a vravíte si v duchu "ako dobre, mna sa to netyka". A potom zistite, že sa vás to týka, zasiahne to ,ako blesk, rovno do srdca. Dobre, tak teda aj ja?. Aj mne sa to môže stať... Čo s tým?
Sme spolu 16 rokov.
Manžel je rodinne zalozeny, citlivy, ale depresívny typ a cholerik, ktorému pokojné riešenie problémov nič nehovorí. Ja som flegmatik dovtedy, pokým ma naozaj nevytočí. Je otázne, kde je tá hranica, ale vydržím dlhšie, ako môj(?)muž. Potom sa Vám to všetko vybaví - pomáhala som mu, keĎ mal depresie, lebo ho oklamal partner vo firme - 4 roky som zaňho ťahala, a aj jeho ťahala z depresií. Bol doma - 4 roky, nezaujímali ho ľudia, nedvíhal telefóny, mal samovražedné myšlienky. Občas sa zdalo, že to bude lepšie a vráti sa do normálu, ale iba občas. Robotu som mu našla ja - zatiaľ na jeden deň v týždni. Rozposlala som jeho životopis, žiadosti na rozne miesta. Neskor sa naslo lepsie miesto, na cely uvazok -Je ironické, že som mu to miesto akoby dohodila ja. A on si tam nájde svoju životnú lásku. Toto leto sa zmenil, chodil sám na dlhé prechádzky, chudol (predtým mal nadváhu). Uz sa o to pokusal aj predtym, ale teraz sa mu aj za pomoci psychologa zacalo darit zdravotne aj po fyzickej a aj po dusevnej stranke. Zároveň sme prerábali byt, takže makal. Na nový rok sme si kúpili nový telefón, chcela som sa s ním naučiť narábať - a zrazu , čuduj sa svete - zaľúbená sms od jeho kolegyne, s ktorou ho už kde kto prekáral, len ja hlúpa dôverčivá som si stále myslela, že má rád len mňa, napriek všetkým tým životným prekážkam a nedorozumeniam, ktoré sme , ak sa mi zdalo, prekonali. Myslela som ze je to kamaratstvo, akych uz mal vela - je jedno ci to bol muz alebo zena, ale vzdy vedel, ze ja som ta jedina. Začali sa mi vynárať maličkosti. Pátrala som, skúmala, čo mi kedy povedal. Až som našla na pc maily a sms. Asi som to nemala robit, lenže, ja som taky typ, ze mi to nedalo, hoci hned po tej inkriminovanej zaľubenej smske mi svatosvate zarucil, ze to nic nie je, ze to bol omyl atd. a slubil, ze odtial odide, ze tam boli nejake naznaky z jej strany, ale, ze ma rad len mna, takze nemam na co ziarlit.
No a čo dalej? Neviem ako dalej. Máme dvoch synov, ona ma dceru, po ktorej vzdy tuzil, a ja som uz nechcela mat dalsie dieta. ona je filozofka, bavi sa s nou o kadecom, co ho vzdy zaujimalo po tých veceroch a nociach, co som si myslela, ako chodi na prechádzky a analyzuje zle vztahy s riaditelkou v praci - bol vzdy zvlastny - takze som mu aj terAZ uverila, tolerovala. Ale on bol u nej. Ja mam 40, on 39 ona je mladsia - neviem o kolko a manyel ju prave poustil, ked sa to zacalo - Mojmu manz.jej bolo luto - vraj a vraj to zacala ona- vraj...
Co mam robit, tvarit sa ze mi nic nie je, ked mi hovoril, ze nic nechce menit, ze nas ma rad, ze mame spolocne spomienky , že z toho zamestnania odide, a bude vsetko o.k.
Vyjasnili sme si to. Myslím, že to,čo mi povedal,je naozaj pravda. A nie som vôbec naivná , už tiež dokážem posúdiť, kedy klame - preto sa to aj prevalilo - nedokázal klamať úplne dokonale a verím aj tomu, že klamal, aby mi neublížil. Rozišiel sa s ňou už pred časom, a bolo mu ľúto, že som na to prišla. Zašiel za psychológom - posúdili hodnotový rebríček a vyšlo mu z toho, že rodina - ja a deti sú naozaj preňho tou najvyššou hodnotou. Prežil si tiez svoje peklo, ako to všetko prekonať. Ja ho prežívam teraz, stále sa trápim predstavami z tých listov.Viem, potrvá to dlho. Ale snáď všetko zahojí čas, práca, priatelia a trochu iný spôsob života.
Ja si nedokazem zivot predstavit inaksi ako doteraz, nedokazem zacat znovu bez neho. Bol naozaj moj jediny a prvy. Som hlupa, ked este aj v tomto storoci verim na lasku az za hrob? On ju práve taku spoznal -pisal jej to, co mne nikdy - z tych mailov, mi prislo zle a nielen moje srdce ale aj skaly pukali. Je to len druhá miazga, je to jeho andropauza? Ako sa s tým mám vysporiadat, keď zistim, že som nebola tá pravá? Nedokazem to. Stale na to myslim, hoci kym som na to neprisla, bolo vsetko medzi nami pekne - aj Vianoce, aj jeho zaujem o nas, aj jeho vcerne prech. ustali, aj tvrdil, ze mu bolo naozaj dobre, ked sme travili sviatky iba my spolu, doma, bez navstev...
Len ta bolest, ako ju prekonat - uz som si naplanovala, ze sa vrhnem do prace uplne po krk, aby som nemala ani chvilu casu uvazovat, ze si najdem dalsie cinnost, ye budem chodi na anglictinu, ku kadernicke, cvicit,...alebo na nejake seansy ;-(
Ale stale to boli, sedim v autobuse a tecu mi slzy, nedokazem spat, mam zaludocne problemy. Chcem vyhladat aj odbornu pomoc.
Prosim poradte mi, ako sa nad to povzniest, ako si nepripustat, ze je tu ta druha, s ktorou si kedysi tak uzasne rozumel,po vsetkych strankach, na ktoru bude mat vzdy nadherne spomienky, a len povinnost voci rodine ho vratila ku mne. Ako na to nemysliet pri kazdom nedorozumeni - ze s nou by mu mozno bolo lepsie, ze s nou by sa takto nehadal.