Odpovedal: sestra
Re: Nervy zo sestry
(číslo príspevku 76.232, zo dňa 01.12.2005. videné 527x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 76232:
Mily Lukas,
akurat vcera som citala clanok od jednej psychologicky. Podstata toho clanku bola, ze ludia si dost casto pletu dva pojmy, a to: pricina a dosledok.
To je to co sa snazim uz dlhu dobu vysvetlit mojmu okoliu a konecne to napisal aj niekto studovany, nie len ja obycajny amater uceny zivotom.
Takze ked si muz/zena najde milenku/milenca nie je to pricina nefungujuceho manzelstva, ale dosledok. cize najskor je nefungujuce manzelstvo a potom su milenecke pary. Alebo inak povedane, milenca si najde clovek ked mu nefunguje manzelstvo a nie ze zacne manzelstvo nefungovat kvoli milencovi.
Ono je to od zaciatku asi takto: Cloveku chyba nieco vo vztahu. Niekto sa snazi problem vyriesit viac niekto menej, ale myslim, ze kazdy sa na zaciatku snazi urobit s tym nieco, lebo toho druheho este lubi. Ak sa to dlhdiu dobu nedari ( a zase je to pre kazdeho inak dlha doba ) tak si zacne hladat ine zaujmy. Su to zaujmy kde nepotrebuje clovek city, pretoze v tych sa zacina zmietat a ma toho plne zuby. Takze vtedy sa stavaju z chlapov workoholici ( prip. alkoholici...).
Ja som sa tiez uzavrela do seba a hladala som si zaujmy ku ktorym som nepotrebovala citove zavislosti na opacnom pohlavi. Bola to praca ( cize zena workoholik ), ale aj sport ( aby som nebola doma kde ma to ubija a zas nemohla som byt 24h v praci). No a tu bud zostanu ludia workoholici, alebo im zacnu chybat city a zalubia sa ( a nie je to ich draha polovicka, pretoze s tou uz citovy vztah nadviazat nevedia). A tak to bolo u mna a myslim ze sa to da aspon z casti zovseobecnit.
Tak Lukas, ak myslis ze beriem zene manzela. Ver, ze to tak nie je. Preco by si mi mal verit?
No pretoze tu prave sedim opustena a zufala. Milenec dal prednost priatelom a povinnostiam. Pretoze priatelia a praca boli jeho utociskom este predomnou. Je v kolotoci z ktoreho sa neda dostat a asi ani nechce, lebo uz je to dlhsie jeho sposob zivota.
Ked ja nebudem s milencom, tak bude v praci, vybavovat ksefty, travit cas s priatelmi, fotbalom a vsetkym co si uhnal doteraz ale isto nebude doma. Myslim pri zene, o deti sa stara aj ked si vsetci myslia ze nedostatocne, ale ma snahu. O vztah so zenou uz nema snahu bojovat.
No a fakt s tym radenim sa kam patrim mam fakt problem. Aj ked by som hrdinsky mohla vykrikovat ze nechcem nikam patrit aj tak mi to robi velky problem.
Myslim, ze naozaj mozu zit ludia stastne a nemusi byt ich stastie zalozene na spolocenskej predstave rodiny.
Ja mam v poslednom obdobi velmi silny pocit, ze ak by som mala od milenca dieta bola by som velmi stastna. Viem si predstavit kolku lasku by som mu venovala a kolku lasku by dieta nezistne venovalo mne. A viem si predstavit aj tie velke starosti okolo dietata a o to vacsie ze by som nan bola sama.
A teraz naozaj neviem. Ci je to to po com tuzim a spravi ma to stastnou. Ja to naozaj tak citim. No bojim sa ze to tak nebude ak sa tak stane.
Moj strach pochadza prave s akehosi spolocenskeho standardu. Nejakych pravidiel, ktore urcuje spolocnost a ktore su potrebne, aby nevladol na zemi chaos.
Naozaj neviem. Neviem ci som tak odlisna od "normalneho" okolia a bola by som stastna v neuplnej rodine. Zatial nechavam tieto pocity na neskor. Ak budem ale stale citit ze ma dieta moze urobit stastnou, tak to urobim. No mam este cas.
Takze asi tolko. Diky Lukas za prispevok aj za tvoju odpoved nan. :-)
Myslela som, ze uz nikto nenapise.
Inak som Michaela. Len na zaciatku si myslim, ze bolo vhodnejsie byt sestra, kedze som sestra z ktorej ma moja sestra nervy.
A este aby ste vsetci vedeli, co na zaciatku pisali mojej sestre, ktora sa tolko uzierala s mamou kvoli mne.
Uzieranie sa uz trosku utlmilo. Myslim si. S mamou sa uz trochu aj porozpravam o milencovi a o zivote. Je jej to proti srsti, ale uz s nou mozem aspon komunikovat. Je mi lepsie ked nemusim klamat svojej mame.
Hovori sa, ze vsetko zle je na nieco dobre. Ja mam lepsi vztah so sestrou ako pred problemami. Zblizili nas. Ona je odomna o 6 rokov starsia. Mas uz dost velke deti, takze sme si moc predtym nerozumeli. Kym ona mala frajerov, tak ja som sa hrala na pieskovisku a ked ja som mala frajera ( pretoze bol jediny - moj zatial este manzel ) tak ona mala deti a uplne iny pohlad dna svet. Moje problemy nas prinutili rozpravat sa otvorene o vztahoch a lepsie sa spoznat.
A s mamou sa zacinam teraz zblizovat. Nikdy nam nehovorila o svojich citoch ani postojoch k zivotu. Dobre sa o nas starala, ale nedala najavo svoje city, ze nas lubi. Ale viem, ze nas velmi lubi.
Tak asi tolko.