Odpovedal:
Michaela
|
Re: Nervy zo sestry
(číslo príspevku 76.321,
zo dňa 02.12.2005.
videné 550x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 76321:
Mila Nika,
tiez je mi luto, ze mas take zle skusenosti s otcom. A na jazyku mam to co hovorit nemusim, lebo to napisala Zuzana. Vies, ja som nezazila to, ze sa otec flakal kdekade, aj ked si myslim, ze nasi mohli mat aj krajsi vztah. Ich vztah bol chladny a odmerany. Neviem preco to tak bolo, nakolko sa lubili ci nelubili, neviem. No a ty si si zas neprezila to co prezivam ja. Preto to kazda berieme inac. Spolocne mame to, ze obe lubime cloveka s ktorym nie sme. Ty si lubila otca, ktory na teba kaslal a ja lubim muza, s ktorym nemozem byt ( toto nazyvam ako neperspektivny vztah pokial som v pohode a "sere na mna" pokial mam depku ).
Co sa tyka snazenia sa o obnovu vztahu je to velmi individualne. Niekto nema snahu vobec, niekto bude bojovat stale a nevzdava sa. Myslim, ze je to zavisle od toho ako toho druheho mame radi. Ja som posledneho pol roka v sebe dusila svoje NIE ktore patrilo manzelovi. Nechcela som mu ublizit a tak som sa snazila. Lenze uz iba kvoli nemu, nie kvoli sebe. Bolo to zo sucitu, nie preto ze by som ho lubila. Teraz zas by som chcela ukoncit tento neperspektivny vztah a nejde mi to. Som z toho zufala, ze nemozeme byt spolu ked sa nam zachce. Citim sa ako kurva, pretoze nemozme ist spolu do kina, na prechadzku, medzi ludi, nikde. Len sa schovavame. Rozum by hovoril, aby som to skoncila, ale bojujem dalej. Lebo ho lubim.
|
|
|