Odpovedal: Maja
Re: Viazaný duchovným povolaním
(číslo príspevku 6.598, zo dňa 19.02.2002. videné 347x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 6598:
Milá Elenka! Reagujem na Vašu otázku a tak trochu i na odpoveď. Farár je správca farnosti, dekan správca dekanátu, biskup spravuje biskupstvo, pápež je hlavou celej katolíckej Cirkvi. Napísali ste teda správne, že Váš milý je viazaný duchovným povolaním, vôbec nemusí ísť o farára, jedná sa pravdepodobne buď o kňaza /t.j. prijal sviatosť kňazstva/, alebo rehoľníka /či už so sviatosťou kňazstva alebo bez nej, ale so sľubmi poslušnosti, chudoby, čistoty/. Sexuálne žiť s kňazom alebo rehoľníkom by bol hriech nielen smilstva, ale i svätokrádeže, lebo sa berie Bohu zasvätená osoba, t.j. berie-kradne sa to, čo sa už sľúbilo, že sa dá Bohu /nemôže sa jednať o sľub súkromný, ale to asi nebude Váš prípad/. Čiže nejde iba o hriech smilstva ale i o ďalší ťažký hriech svätokrádeže /z jeho strany, ak je rehoľníkom už so sľubmi, i o hriech
proti sľubu poslušnosti/. Ak je Váš milý viazaný duchovným povolaním, iste má nad sebou autoritu, ktorú môže požiadať o dišpenz /je otázka, či to ale on chce/. Prečo tak neurobí? A ak nechce žiadať i dišpenz od sľubov /možno by sa dalo niečo vyriešiť/, príp. vykonávania kňazskej služby /kňazom by ale ostal do smrti, je to sviatosť, ktorá vtláča do duše človeka nezmazateľný znak, len by mu nebolo dovolené vykonávať kňazsku službu/, prečo sa potom nevzdá Vás? Elenka, v otázke si sama dávate odpoveď: "...on nechce, nemôže sa vzdať toho, pre čo sa rozhodol a rozhodnúť sa pre mňa." Tým ale sama priznávate, že on sa už rozhodol. A ak sa nerozhodol pre Vás, kým ste potom Vy pre neho? Zakázané ovocie najviac chutí. V manželstve sa darúva človek človeku /žena sa dáva mužovi a muž žene - preto si sviatosť manželstva vysluhujú manželia sami a kňaz je tam ako svedok do rúk ktorého symbolicky vkladajú dar ako do Božích rúk/, v celibáte je to dar človeka Bohu - tiež symbolicky do rúk svedka/. Oboje, kňazstvo i manželstvo je sviatosť, dar. Ale na dvoch koňoch sa sedieť nedá. Citujem Vás: "...srdcu sa dá ťažko rozkázať..." Citujem SP: "Zo všetkého najklamnejšie je srdce, kto sa v ňom vyzná? Ja - Pán - skúmam srdce a skúšam zmýšľanie srdca." Iste ste obaja veriaci, nielen Váš priateľ. Dovolili ste tomu, koho považujete za svojho Pána, aby skúmal Vaše srdcia? Kto iný Vám môže pomôcť ak nie Ten, ktorý je Pánom a chce aby sa všetci ľudia obrátili a ŽILI?
Boh nechce naše nešťastie, práve naopak. Práve preto nám dáva sviatosti. Aj preto, aby sme mohli radostne spievať Magnifikat spolu s Máriou "môj duch JASÁ v Bohu, mojom Spasiteľovi". Vy ste sa v tom speve momentálne asi zastavili na vete "ROZPTÝLIL tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú". Pieseň však pokračuje ďalej a záver je nádherný "ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom - Abrahámovi a jeho potomstvu naveky."