Odpovedal: Silvia Re: čo s tým ? - neviem sa prekonať (číslo príspevku 63.454, zo dňa 03.08.2005. videné 311x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 63454: Pre radšej nie: Keď som si čítala Tvoj "životopis", akoby som videla spätne ten môj. U mňa to však bolo ešte trocha komplikovanejšie. Mama v 32 rokoch takmer stratila zrak a zostala na invalidke. Zacala popíjať, na pivo sme jej chodili my. Sestra mala v detstve epilepsiu, mama si aj jeden záchvat zažila, odvtedy sa naši báli na ňu zvýšiť hlas. Tak si to vybíjali na mne. Velmi rýchlo sa z epilepsie dostala, mala dohromady asi iba 2-3 záchvaty, ale im to správanie zostalo doteraz. Co sa týka mňa, keď som sa im vzoprela - uz som si povedala dosť - vydávala som sa sama. Naši mi prišli na svadbu iba pred kostol. Prišlo mi ľúto, keď mama prišla pozrieť svoju vnučku do porodnice opitá, kvôli tomu mám či chcem, či nechcem - trošku od nej odstup. Medzičasom sa naši rozviedli a mama zostala sama. Sem-tam sa stane, že prídem na to, že si lieči depresiu svojim spôsobom, ale je to lepšie ako to bolo. Takže asi tak, neľutujem svoj krok, mám výborného manžela v ktorom mám oporu.