Odpovedal:
Jana
|
Re: manželská kríza
(číslo príspevku 62.289,
zo dňa 21.07.2005.
videné 736x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 62289:
Milá Martina!
S tým koktaním máš asi pravdu. Dcérka nie je veľmi na manžela zvyknutá , tak zostala v šoku, ked s ním musela byť 3 týždne, kým som bola v nemocnici.
S tým pomáhaním je to tak, že on povie, že je unavený a potrebuje si pri počítači odýchnuť.(ja si mám kedy odýchnuť?) Keď mu aj nechám deti a idem variť, príde za mnou min. 6krát, že čo má robiť s malou, že stále plače. Z toho 3krát mi ju nechá v kuchyni, lebo on si ide zapáliť. Takže z tej jeho pomoci veľa nemám.
Ako to riešim, ked nevládzem? Dobre sa vyplačem. To pomáha najviac. Vyplačem sa až do vyslzenia a potom sa znovu naštartujem. Myslím si, že tie deti ma potrebujú a nechcem ich sklamať. Veď čo by s nimi bolo, keby sa mi niečo stalo? Viem, že cítia aj oni to veľké napätie a moju nervozitu, ale snažím sa im venovať a snažím sa žiť. Hoci si viem predstaviť oveľa lepší život. Musím sa zmieriť s realitou a prijať ju. Hoci je to dosť ťažké niekedy.
S tou kaderníčkou si trafila klinec po hlavičke. Už pol roka som veru nebola u kaderníčky. Pôjdem po prázdninách, ked sa kamošky vrátia z dovolenky. Niektorá mi určite na tu chvíľku deti postráži.
Je to všetko na figu, ale my ženy sme silné. Kašlať na všetko, len nech sú deti zdravé. Tie vedia pohladiť a rozosmiať aj vtedy, ked sa človeku nechce na svet ani pozerať.
Vďaka za rady Maťka. Maj sa krásne
|
|
|