Odpovedal:
dada
|
Re: manželská kríza
(číslo príspevku 64.875,
zo dňa 16.08.2005.
videné 566x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 64875:
Budem sa snažiť Ti to vysvetliť. Keď sme sa brali s manželom boli sme zamilovaní po usi. Dokonca naši známi rozprávali, že takých zaľúbených ešte nevideli. No po svadbe sa všetko začalo meniť. Aj napriek tomu, že sme si sľúbili, že si budeme pomáhať, budeme spolu variť, upratovať, nič z toho nebola pravda. Všetko ostalo na mne. A situácia sa zmenila keď sme dostali bt a presťahovali sa do mesta. Manžel sa začal stretávať s kamarátmi, začal chodiť domov neskoro a všetko ostalo na mne. A takto je aj doteraz a to sme spolu už 21 rokov. Spomínam si ako ho deti vyčkávali na okne a pýtali sa kde je ocko a jemu to vôbec nevadilo - veď bol v krčme s kamarátmi. A tak ten náš vzťah začal upadať. Stali sa z nás doslova spolubývajúci. Preňho je náš domova hotel, lepšie povedané ešte niečo lepšie. Príde naje sa, prečíta noviny a spí. Pomoc doma žiadna. Myslela som si že si na to zvyknem. Ale nedá sa. Trápim sa už roky a som na tom psychicky veľmi zle. Pri živote ma držia iba deti, častokrát by som tu už najradšej nebola. A viem že to bude čím ďalej tým horšie a neviem si predstaviť aké to bude, keď mi deti definitívne odídu z domu. Manžel sa so mnou rozpráva minimálne - veď ma kamarátov s ktorými sa vyrozpráva, takže to pre mňa bude ešte horšie. Nad rozvodom neuvažujem - kvôli deťom, mame,jeho rodine. A tak psychicky trpím a trpím. Takže kde sa podela ta zaľúbenosť? Manželstvo je o niečom inom. Láska vyprchá a podstatne je aby ostalo aspoň to priateľstvo a tolerancia.
|
|
|