Odpovedal:
maja
|
Re: bulímia?!?-prosím...
(číslo príspevku 60.142,
zo dňa 27.06.2005.
videné 432x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 60142:
Mila Amelia,
ked som mala 17, bola som prvykrat vo Francuzsku. Ak si tuto krajinu nenavstivila, nevies si predstavit, ake tu maju stravovacie navyky. Aspon v tom konkretnom regione, kde som bola ja, malo jedlo min. 5 chodov. A nielen obed, ale aj vecera. Navyse, vecera sa podavala o 19.00 (!) a trvala dobru hodinu a pol. Zo zaciatku som nieco take odmietala, ale domaci sa strasne urazali, ze pohrdam ich kulturou a tak som musela zo vsetkeho aspon ochutnat. Samozrejme, zacala som pomerne rychlo priberat. Doma som bola zvyknuta denne cvicit, no tu som sa vracala do svojej izby okolo polnoci taka unavena, ze som zaspala hned, ako som zbadala vankus. Moje telo zacalo nadobudat "divne krivky", ako si to nazvala ty. Predtym, nez som isla do Francuzska, chodila som s jednym chalanom, ktory bol naozaj posadnuty tym, ze chce stihle dievca. bola to somarina, ale ja som do neho bola taka zblaznena, ze somsa stale snazila byt dost chuda. Sice som sa s nim este pred odchodom rozisla, no ostala vo mne ta snaha byt stihla. A navysa, bola som tam s kamaratkou, ktora mala viac nez idealne miery. Stale ma ale skrelo, ako je to mozne, ze tak dobre vyzera, ked jedla este viac ako ja. Raz mi prezradila svoje tajomstvo. Hned po jedle, prsty do hrdla... Zdalo sa mi to odporne, ale skusila som. Raz, dvakrat, trikrat... Potom to uz islo samo a ja som si mohla vychutnavat speciality francuzskej kuchyne. Ale ony mi tie kila predsa neodisli vsetky a tak som pokracovala aj doma. Nastastie som sa zoznamila so skvelym chalanom, s ktorym som dodnes. Velmi ho milujem, chceme sa zobrat. Prezili sme spolu kadeco a nie vzdy to bolo vesele. No vtedy mi velmi pomohol a dostala som sa z toho. Teraz chodim ku jednej skvelej pani psychologicke. Neviem odkial si, ak by si bola z Kosic, dam ti na nu kontakt. Aj ja som sa citila trapne, ked som sa mala priznat k tomu, co som robila, ako som ublizovala sebe aj inym... No musis sa nad to povzniest. Doktor to nikomu nepovie, tebe sa ulavi. Ak chces, mozem ti nechat svoju mailovu adresu, mozeme niekedy pokecat. Budem ti velmi drzat prsty. teraz som druhykrat vo Francuzsku a zazivam druhy extrem - tato rodina skoro nic neje!!! No uvedomila som si tu par veci, a hlavne som prehodnotila svoj hodnotovy rebricek... Stale je na com pracovat. A stale je dovod zit a tesit sa zo zivota. Bez ohladu na telesne proporcie. Tak tolko zatial. Ked chces, ozvi sa. pekny den.
|
|
|