Autor otázky: Amélia
bulímia?!?-prosím...
(číslo príspevku 60.078, zo dňa 25.06.2005. videné 780x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 60078:
Dobrý deň.
Mám jeden problém. Alebo ich je niekoľko...?!? V každom prípade, podľa mňa sa to všetko odvíja z jednej veci. Je toho toľko, že ani neviem, kde začať. No, minulý rok sa mi podarilo schudnúť cca 10 kíl. Začalo to miernym obmedzením sladkého a skonilo jedným jablkom denne.V každom prípade, cítila som sa skvele. Bolo mi jedno, ako sa trápim. Hlavným cieľom bolo chudnutie. Hlúpe, viem. Viem, že sú tu oveľa väčšie problémy, že toto je obyčajná sprostosť, ale neviem to dať von z hlavy. Proste, odvtedy, začala som už jesť normálnejsšie, priberám. Každý deň sa niekoľkokrát vážim, a vidím, ako sa mi zväčšujú všetky časti tela. Som z toho zúfalá. A potom sa prejedám, prípadne idem na záchod... Nie vždy sa mi podarilo vyvracať, vlastne asi len raz, a to mi spôsobuje ešte väčšie výčitky. Tak sa teda bijem, nadávam si ... Nenávidím sa! Cudziemu, alebo inému človeku by som nedokázala NIKDY ublížiť!!! Ale sebe...?!? Občas sa modlím, aby ma zrazilo auto, alebo čo. Viem, že tým spôsobujem bolesť ľuďom, ktorí ma majú radi, ale ide to automaticky, a ja neviem, čo s tým. Kvôli tomu, že priberám, sa hanbím chodiť medzi ľudí- kamarátov.ničím si všetky vzťahy- stratila som najlepšiu kamarátku, hádam sa s priateľom, ktorého nadovšetko milujem, a tiež spôsobujem bolesť mojej rodinke, úžasným rodičom a sestre. Lenže, v tých záchvatoch zúrivosti to neviem ovládať. Tlčiem sa po hlave, plačem... Zakaždým, kedď sa pozriem do zrkadla, vyhrknú mi slzy lebo vidím svoje tlstejšie a tlstejšie líca, brucho, stehná... Stále musím myslieť na to, ako sa prestávam zmestiť do tričiek, ako ma tlačia nohavice, ako nesmiem už po 16.00 jesť... Je to hlúpe a veľmi sa hanbím. Lenže, neviem čo s tým. Na ulici, v telke a vlastne všade "nenápadne" pozerám po všetkých tých štíhlych dievčatách a závidím im. Chodila som istý čas aj ku psychologičke na terapie, ale nemohla som jej o tom rozprávať. Keď sa pozerám niekomu do očí, nemôžem to povedať, lebo je to sprostosť,a cítim sa trápne.Ani nevyzerám ako anorektička, naozaj, mám "divné" krivky a vážim dosť. A to ma ubíja...