Odpovedal:
Zuzana
|
Re: vzťah na diaĺku
(číslo príspevku 58.653,
zo dňa 08.06.2005.
videné 352x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 58653:
V kazdom jednom vztahu prichadza skor ci neskor k istemu stereotypu. Tomu sa nik nevyhne. Mna len zaraza, ze sa to stava pri tychto vztahoch na dialku... Ved prave tym, ze ste odluceni, by ste sa mali o to viac mojkat, tulit, bozkavat, vyznavat lasku. To si ludia ale neuvedomuju. Ja som s priatelom 2,5 roka, dva roky spolu zijeme. A z mojej strany je prave to, co vy pisete. Ja uz sa menej tulim, menej bozkavam - proste nie ze by som bola toho presytena, ale nikdy to nezostane taky osial aky bol na zaciatku, je to uplne normalne. Samozrejme, pusa a take byva. Priatel mi to tiez vycita. Ale co narobim? A vobec to nie je dane vychovou, nasi sa mojkaju dodnes. Podla mna je kazdy z nas osobnost, kazdy z nas ma inu povahu, ine citenie, zmyslanie. A ked je raz niekto menej na tie gesta lasky, bud ho milujeme takeho aky je - teda, ze sa menej rad tuli a mojka, alebo treba hladat inde. Je to ale o komunikacii. Ja mojho priatela mozem uistit, ze ho rovnako milujem ako na zaciatku, len proste ako keby som "vyrastla" zo staleho objimania, bozkavania, atd. Moj nazor je taky, ze lasku musim v prvom rade CITIT a nie pocut, alebo dokazovat si ju objimanim. A to, ci ta partner uprimne lubi vycitis z jeho cinov, ako sa k tebe sprava, co vsetko je ochotny pre teba spravit, obetovat, atd. Ked ti je zle, ako ta dokaze podporit, povzbudit...to su veci, ktore su dolezite.
|
|
|