Autor otázky: Anina
svokra
(číslo príspevku 55.357, zo dňa 12.05.2005. videné 967x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 55357:
Ani neviem,ako mám začať.Potrebujem sa len niekomu zdôveriť,vykecať.Som už 10 rokov vydatá,s manželom bývame u jeho rodičov,teraz máme dve malé deti.Jeho matka ma neustále poúča,sleduje...nedá sa to niekedy vydržať.Napr.keď idem do obchodu,pýta sa čo idem kúpiť,keď idem von ide hneď za mnou,čo nesiem počúvala moje telefóny,kto to nezažil,nevie o čom rozprávam.Najhoršie na tom je,že môj manžel vie aká je,sám by to nevydržal,ale aj tak si myslí,že zveličujem.Najhoršie je to,ked muž nie je doma.Podniká a chodí domov večer.Lepšie povedané vydala som sa za svokru.On nikdy nemá čas na nič.Som z toho celá nervozna,mám blbú povahu,že nič jej nedokážem povedať,len to v sebe dusím, vlastne nemám sa komu vyžalovať,tak píšem aspoň tu.Tak veľmi by som chcela odísť,ale nie je šanca.Nemáme žiadne súkromie,vleze mi aj do kúpeľne,nemá nikoho rada,hotový pesimista.Môj muž si robí čo chce,ide si kam chce,veď ti mama pomôže s deťmi...Najlepšie je v noci,keď všetci spia a som aspoň chvíľku sama so sebou,aj teraz je muž preč.deti spia a dúfam,že aj svokra,lebo keď nie je doma muž,vie tu sedieť až kým nepríde,alebo povie aby som išla už spať.Je to moja vina,že si nedokážem povedať dosť?Nie som ten typ človeka,čo vynadá a ide ďalej(s deťmi mi veľa pomáha,...ale príliš veľká starostlovoť tiež nie je dobre)dakujem za to,že si to aspoň (dúfam)prečítate,mojim priateľom ste práve vy.