Odpovedal: Paula Re: svokra (číslo príspevku 56.663, zo dňa 23.05.2005. videné 361x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 56663: Mila Anina, Dada a Simona a vsetky edusanky! Neda mi tiez nezareagovat, pretoze problem svokry je v sucasnosti, a mozno poslednych par rokov asi tym najvacsim - zo vsetkych vztahov, ktore mam. A musim povedat, ze velmi negativne sa podpisal aj pod vztah s mojim manzelom. Nikdy som sa totiz nestretla s tak odlisnou zenou, ako dovtedy, nez som poznala mojho muza. Spociatku som si myslela, ze ide len o klasicku vec - presne ako sa spomina vo vsetkych prispevkoch - laska matky k synovi, ale potom som pochopila, ze ide aj o odlisnost nasich mentalit, zivotneho stylu, postojov a nazorov. A ze nerozprava a nekomunikuje a neprejavuje city nie preto, ze je vsetko v poriadku a nepovazuje za dolezite o niecom hovorit, ale preto, ze ma v hlave zmatok z toho, ze ja som prisla z velkeho mesta s uplne odlisnym uhlom pohladu na ludi, na svet a myslim, ze to jej vadilo este viac, ako to, ze som jej vzala synacika. Velmi som sa spociatku snazila vysvetlit jej, ze to, ze ona zila inak, nie je zle, ale nie je zle ani to, ako zijem ja. Nadarmo. Tiez sa kazda debata zvrhla na to, ze bud to zmiatla "zo stola" so smiechom akoze a ignoraciou a ked som chcela pokracovat, tak sa citila dotknuta. Debata sa skoncila. Pritom, vsetky svoje odlisnosti prenasala na mna a na deti - jej vnucata! s prejavmi hnevu, ironickymi poznamkami, prezradzala jej tvar vsetko. A casto mala take akoze nevinne otazky, trebars mojej dcery sa opytala, preco ti rodicia dali take meno, ked ho nemozu vyslovovat ostatni cele, ale musia ho skracovat. (A teda dcera sa vola po mne a manzel chcel dat jej po mne meno) a ked bol chory a chodila som z roboty kazdy den do nemocnice, prisla zdaleka ku nam, aby povarovala deti, pretoze som mala velmi narocnu pracu aj na cas a vlastne aby som mohla aj muza navstivit - navarila obed - polku dala muzovi, ako svojmu synovi, zaniesla mu to do nemocnice a druhu polku zjedli - ona a moje deti. Mne nenechala ani kusok, a varila takto cely tyzden. A takychto situacii bolo milion a ked som sa muzovi stazovala, tak vzdy ju ospravedlnoval. Strasne mi ublizila a co viac ma trapi, ze ublizuje svojou povahou nasim detom. Ona si ich neziskala, lebo vzdy len mentoruje a napomina, frfle, mudruje, na vsetko co je v novinach, co je v televizii, je strasne negativisticka a zatrpknuta. A preco nespominam svokra? Lebo je ucen - ako hovorieval moj stryko - ucen u svojej manzelky. Jeho slovo neznamena nic, je to dobrak, ktory ju cely zivot posluchal a vsetci naokolo si z tejto skutocnosti sem-tam utahuju, ale nie zase prilis, lebo jemu nechcu ublizit, ale ona stve viacerych. Aj surodencov, ktorych dokaze zdeptat a znechutit, len preto, ze nemaju jej vkus, alebo nazor - a su to samozrejme dospeli ludia. Naposledy vyhlasila, ze ja som zle vychovala nase deti, ale ze som musela cele roky bojovat s manzelovou prchkostou a nedostatkom citu pre vychovu, zdrziavat ho pred telesnymi trestami - lebo starsie dieta bolo hyperaktivne a on nemal dostatok trpezlivosti a ona - svokra cele prazdniny bola doma a deti si zobrala na tyzden len - to ona nevidela, ani si to mozno neuvedomila. Ale bozie mylyny melu, ci ako sa to hovori. Manzel ma brata este a ten ma so svojimi detmi este vacsie problemy ako my. A ja som mu povedala, ze to je preto, lebo manzelka jeho brata tak nedokazala odporovat, ako ja. Rovnako, ako nedokaze povedat nic svokre, ked tie iste kusy vyvadza aj jej. Proste manzel a jeho brat su tiez asi tou pupocnou snurou zviazani a nedokazu jej odporovat. Hoci posledne roky uz jej manzel vytkol vela veci, ale skonci sa to tak, ze ona sa rozplace a potom nam vola svokor, ze mamka je znicena. A ja mojmu muzovi vzdy hovorim, ved ja som sa ju nesnazila zmenit, len som chcela, aby ma respektovala. Zijeme v inom kraji, inym stylom, a ona zije svojim. Len kym ja som ju nekritizovala a spociatku ju chvalila za vsetko, co dokazala a co sa jej podarilo, ona len kritizovala. Ale nikdy nie tym sposobom, ze by nieco otvorene povedala, ale tym zakernejsim sposobom. A tiez som presla mnohymi zufaniami, co s nou? Vsetci styria - deti a my, ked sme sa vracali tie roky od svokrovcov, alebo oni odisli od nas - sme tak rozbureni, nespokojni a deprimovani, ze niekedy nam aj tyzden, dva trva, nez sa dame dokopy. Ona dokaze zasiat tolko krivdy do nas a nespokojnosti, ze s tym sa proste neda zit. Ale ako to dostat zo seba von? Potom sa niekedy stretnem s tetami - pretoze ja rodicov nemam a som prekvapena, kolko lasky a nehy dokazu ludia odovzdat, ako moze mat clovek z takychto stretnuti tak uzasny pocit. Skoda, ze neziju moji rodicia, oni by vsetko usmernili a ani ten moj muz by nemohol tolke roky tvrdit, ze to si vsetko vymyslam a svokra by si mozno nezvykla tak na to, ze ona moze vsetko. Najradsej by som sa s nou vobec nevidela, ale aj kvoli muzovi chcem mat este ohlad. Vztahov je malo v zivote, rodiny su porozbijane. Svokor je naozaj zlaty clovek, aj ked trochu jednoduchy, ked nepochopil, co vlastne pri manzelke robi cely zivot. A tak opat premyslam a chcela som povedat nieco o svojej svokre, ze uz sa ju proste naucim nepocuvat. Zatvrdnem aj ja a vzdy, ked vidim take pekne vztahy, ake maju tie moje tety so svojimi zatmi, kde zatovia tuzia pocut a vidiet svoju svokru, lebo ich zaujima svokrin pohlad na svet, svokrine postrehy, ostavam vo viere, ze nemaju vsetci taku smolu ako ja. A v nadeji, ze ja taka nebudem. Vela stastia vam vsetkym so svokrami :) Reakcie na príspevok: Re: svokra (251x, Lucia, zo dňa 2005-05-23)