Odpovedal:
Mirka
|
Re: 38 rokov - neskoro na dieťa?
(číslo príspevku 53.596,
zo dňa 27.04.2005.
videné 428x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 53596:
Ja som z Trnavského kraja a som na tom rovnako ako Ty - priveľa nad všetkým premýšľam. Najradšej by som toto rozhodnutie nechala na manželovi, keby jednoducho povedal: CHCEM TO A TO. Lenže jemu je to v podstate jedno. Vyrastal totiž ako jedináčik a vraj mu súrodenec nikdy nechýbal. Ja mám však sestru, je to aj moja najlepšia kamarátka, a neviem si predstaviť, že by som ju nemala. Nechcem, aby raz môj syn zostal na svete sám. Máš úplnú pravdu, každá žena asi chce mať dievčatko, a ja práve po tomto strááááášne túžim. Zároveň sa bojím, že by to mohol byť chlapec. Viem, hovorí sa, nech je to len zdravé, ale ja mám často pocit, že chalana neviem dobre vychovávať, zato si veľmi dobre pamätám, aká som bola ako malé dievčatko, čo som chcela, čo sa mi páčilo, atď. Je to fakt ťažké. Plánujem, a potom to mením... Najskôr som chcela otehotnieť tak, aby sa to malé narodilo v r. 2005 - syn je v 1995, bolo by to presne 10 rokov, no už to nestihnem. Dohodli sme sa s manželom, že si prestaneme dávať pozor a keď mi hneď prvý mesiac (február) jeden deň meškala menštruácia, cítila som v duši akési neurčité obavy, že by som snáď fakt mohla byť tehotná. Myslím si, že za čias našich mám ženy nemali takú veľkú dilemu - mali istú prácu a k tomu množstvo sociálnych výhod, bola väčšia pohoda, žiaden veľký zhon. Ja by som napríklad nechcela svoje druhé dieťatko ochudobniť o svoju prítomnosť (syn išiel do škôlky, keď mal necelé 2 roky), na druhej strane ale - ktorý podnikateľ bude na ženu čakať 3 roky? Aj mne bolo v práci hneď pri nástupe povedané, že v prípade, že otehotniem, mi tú istú pozíciu garantujú maximálne 1,5 roky. Na jednej strane sú zákony, na druhej ale realita života. Takže zvažujem, hodnotím a zatiaľ mi uteká čas. Prepáč, že som sa tak rozkecala, ale som rada, že si na tom podobne. Dúfam, že sa rozhodneme správne.
|
|
|