Odpovedal:
Mirka
|
Re: 38 rokov - neskoro na dieťa?
(číslo príspevku 53.696,
zo dňa 28.04.2005.
videné 603x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 53696:
Ahoj Mimi, ty si Miroslava či Miriam? Ja som Miroslava a inak badám, že meno Mirka je na tejto stránke dosť frekventované. Ale k téme: manžel je individualista, hovorí, že nikdy v živote mu súrodenec nechýbal. Mal svoje pohodlie, s nikým sa o nič nemusel deliť (napriek tomu žasnem, že vôbec nie je lakomý a radšej bude hladovať,než by niečo odoprel mne alebo synovi). Jeho mamina hovorí, že vlastne nikdy nebol sám, pretože u nich vždy bolo plno detí z ulice, kamošov. Preto teraz, keď sa muža opýtam: ,,Tak teda ako, zostaneme len pri tom jednom?", on mi odpovedá: ,,Ako chceš, ale viac ako dve určite nechcem." Ja som v detstve snívala o veľkej rodine, kde by boli minimálne tri deti, a hoci si každú ženu, ktorá sa pre takto veľkú rodinu rozhodne (v kútiku duše jej aj závidím), chápem postoj manžela, že dnešná doba rodičovstvu nežičí. Už teraz sa desím toho, že syn raz bude chcieť študovať na vysokej škole, či na to budeme mať. Som si istá, že keby ma nestrašili nočné mory o strate zamestnania, nedostatku financií a pod., rozhodla by som sa pre druhé dieťa hneď. Páčilo by sa mi to napríklad tak ako je to v i. krajinách, že žena pracuje len na pol. úväzok a zvyšok času sa stará o dieťa. Neviem, ako je to tam, kde pracuješ ty, ale u nás by majiteľ firmy bol najradšej, keby som robila nie 8, ale 9, 10 hodín. Flexibilita je to, čo dnes vyžaduje každá súkromná firma. Ale skús byť flexibilná, keď máš z práce utekať do jaslí či škôlky! Na druhej strane si ale hovorím, že keď sa za 10 - 15 rokov obzriem dozadu, môžem ľutovať, že som kvôli práci či financiám zmeškala možnosť mať druhé dieťa. Ve´d deti sa rodili vždy, aj v oveľa horších časoch, počas vojny...
|
|
|