Autor otázky: Linda
Panické ataky?
(číslo príspevku 51.469, zo dňa 09.04.2005. videné 593x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 51469:
Prečítala som na tejto stránke kopu príspevkov o probléme "panické ataky".Normálne by ma to nenapadlo ale dlhšiu dobu mám problémy,ktorých príznaky zodpovedajú mnohým týmto príspevkom.O forme takejto paniky som sa dozvedela v podstate od mojho kamaráta ktorý mal podobné problémy dávnejšie. Aj ja som si hovorila že by to mohlo byť psychického pôvodu ale vždy vyhral vo mne pocit, že so mnou nie je niečo v poriadku, že určite musím mať nejakú hroznú chorobu.Zatiaľ som s tým nebola u doktora, snažím sa s tým však bojovať možno už aj rok (rokov mám 19). Neviem totiž, čo mám povedať svojej doktorke, že s čím som za ňou prišla, aby som nevyzerala ako hypochonder, pretože tých príznakov je dosť. Aby som bola konkrétna,poväčšine je to akýsi tlak na hrudi, obzvlášť keď si ľahnem,akoby na mňa niekto čosi položil, ťažko sa mi dýcha,tak začnem dýchať zhlboka.Niekedy to nejde, až po chvíli. Niekedy ma začne pichať v hrudi aj pri srdci a cítim takú slabosť srdca,ktoré samozrejme bije ako o život.Počas normálneho dňa nemám problémy, pokiaľ na to nemyslím. Ale keď na to začnem myslieť neustále si kontrolujem tep a pod. Najhoršie to býva večer pri TV alebo keď sa snažím zaspať. Vtedy sa mi to zdá najintenzívnejšie. Vtedy sa bojím byť sama v izbe, keby sa náhodou niečo stalo, že by mi nemal kto pomôcť. Vždy som bola zvyknutá učiť sa večer ale teraz sa nemôžem na to sústrediť, pretože akonáhle to začne nemôžem to zastaviť a tak nechám učenie a snažím sa čo najrýchlejšie zaspať aby som sa zobudila do nového rána. Toto mi však robí momentálne problém, pretože sa mi blíži maturita a začínam si uvedomovať že to nestíham, teda začínam byť aj pod určitým stresom.Jediné pozítivne, čo na tom je, je fakt, že tento môj strach ma prinútil prestať fajčiť, čoho som predtým nebola schopná a ani som o tom nejak neuvažovala. Fajčila som cca 4 roky. Zatiaľ je tomu len týždeň čo abstinujem ale po tom čo zažívam som si istá že s tým znova nechcem začať aby to môj strach ešte nezhoršovalo.
Neustále sa bojím že príde ďaľší nával a v poslednej dobe sa mi zdá akoby to bolo nonstop, čo mi nie je dobre. Okrem toho mi občas dosť intenzívne píska v uchu, čo mával aj ten môj kamarát s podobným problémom.
Všetko to je sprevádzané bolesťou na chrbte v oblasti rebier, ale nedokážem definovať či je to pod rebrami alebo, či sú to svaly,ale prirovnala by som to skôr k bolesti stuhnutých svalov, ktorá sa ťahá od pása až k lopatkám. Vždy si poviem, že som možno len dlho nejak pokrčene sedela a tak sa vždy naťahujem ale vôbec to nepomáha, je to akoby som sa nemohla poriadne vystrieť.Tak ako sem už niektorí písali,nachádzam na sebe stále nové príznaky na ktoré sa sústreďujem,ktoré by som si inak možno ani nevšimla a začínam mať rôzne depky, najmä keď sa zvečerieva lebo si uvedomujem že to zase asi príde.Zatiaľ čo predtým bol podvečer mojou najobľúbenejšou časťou dňa, dnes je to pre mňa strach.Takéto stavy sa obajuvú hlavne keď som sama a tak sa snažím neustále byť niekde vonku. Ale nič nepomáha,lebo vždy sa objaví znova.
Prosím skúste mi napísať, čo si o tom myslíte, čo by to mohlo byť a s čím mám ísť za doktorkou, pretože hlavný problém je ten tlak na pľúcach a pichanie pri srdci, keď to príde. Nechcem sa stále báť že zistím niečo hrozné.
Ďakujem vám.