Autor otázky: Lucia
Hyperventilačná tetania
(číslo príspevku 48.430, zo dňa 02.03.2005. videné 1767x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 48430:
Chcela by som sa opýtať nasledovné: hyperventilačná tetánia je dôsledkom paniky? Mala som 2 krát tento "záchvat". 1. krát 6 mesiacov po pôrode a druhýkrát, keď som sa nadýchala chemoprénu /lepili mi koberce/. Liečim sa už vyše roka na diagnózu napätie, v januári 2004 som bola na vlastnú žiadosť hospitalizovaná v NsP Ružinov pre totálnu vyčerpanosť z dieťaťa, ktoré vtedy malo 8 mesiacov. Stanovili mi diagnózu posttraumatická stresová porucha.
V krátkosti, čo tomu predchádzalo: máj 2001-otehotnenie po IVF, január 2002-pôrod dcéry s vývojovou chybou, 3 týždne nato smrť dcéry, jún 2002-hormonálna príprava a neúspešný pokus otehotnieť po IVF, august 2002-otehotnenie po IVF, máj 2003-narodenie zdravého syna /matka vo veku 35,5 roka, dieťa po 9 rokoch manželstva/. Narodením dieťaťa vznikla "záťaž", ktorá sa nedala zvládať: starostlivosť o dieťa + domácnosť + ja + manžel. To sa nedalo stíhať + spánkový deficit, ako i neskúsenosť matky, ktorá ešte deti nemala. Január 2004-hospitalizácia, potom až doteraz lieky + psychoterapia, medzitým rozvrat manželstva, rozvod /september 2004/, dieťa ostalo u otca, sťahovala som sa do svojho bytu, prerábala som ho. Chodím do súkromnej ps. ambulancie - na cvičenie-Jacobson, môj stav sa zlepšuje, ale ide to pomaly. Stále neviem presne, čo mi je, dozvedám sa to postupne len tak "náhodne". Hlavná diagnóza je asi napätie, minule sa doktorka "preriekla", niečo v tom zmysle, že mám poruchu osobnosti v zmysle vnímania reality. Moja matka tiež mala hyperventilačnú tetániu, otec spáchal vo veku 47 rokov sebevraždu. Ja mám VŠ, pracovala som 4 roky v zahraničí, v práci sa mi darilo a nikdy predtým som sa neliečila "pre psychiku". Mali sme harmonické manželstvo, ktoré stroskotalo. Som s tým zmierená, samej mi je lepšie, mám "kľud". S príchodom dieťaťa došlo k strate akéhokoľvek kľudu. Ja som začala chodiť do práce /dnes 2. deň/, cítim sa priemerne, doobeda je mi vždy horšie a poobede lepšie. Aj pred touto chorobou mi vždy bolo doobeda horšie a poobede lepšie. Chodím na masáže /už celé roky/, ale vždy som ich dávala do súvisu s bolesťou chrbtice, ktorá je zrejme z napätia/. Bolesťou chrbtice trpím už od 14 rokov + mám silný predmenštruačný syndróm + bolestivé menštruácie /kedysi/. Moja otázka je asi taká: chcela by som byť presnejšie informovaná o svojej diagnóze, aké právo mám na informácie o mojej diagnóze? Som spokojná s prácou svojej terapeutky i doktorky až na tú informovanosť o diagnóze.