Odpovedal: Lucia
Re: Hyperventilačná tetania
(číslo príspevku 48.523, zo dňa 03.03.2005. videné 1620x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 48523:
Ďakujem za názor. Myslím, že ani tí psychológovia nevedia hneď presne diagnózu, ale tým, že tam chodíte a všeličo im o sebe porozprávate, tak ich obraz o Vás sa rozširuje, takže tiež si myslím, že na začiatku je to také tápanie. Tak, ako keď sa s niekým zoznámite, tiež ho hneď neprekuknete. Tiež som sa asi zle vyjadrile, že mám kľud. Len mám menej podnetov, ktoré by ma dráždili, nakoľko bývam sama vo svojom byte. Nakoľko som to nezvládla, nielen dieťa sa pre mňa stalo stresorom, ale i muž a byt, v ktorom som bývala a v ktorom bol neporiadok. Pod týmito tlakmi sa náš vzťah /10,5 ročné skoro dokonalé manželstvo/ rozpadlo. Je zaujímavé, že ochladnutie prišlo skôr na strane býv. manžela a mne to trvalo dlhšie, ale som sama prekvapená, že potom som i ja tak ochladla vo vzťahu k nemu, že je pre mňa cudzím človekom /potrebujem len, aby bol schopný sa postarať o syna a to on schopný je a dokonca mu to ide dobre, vie aj variť/. Samozrejme, nakoľko mám "úzkostný typ povahy", stane sa mi, že myslím nato, aby sa býv. manželovi niečo nestalo po zdravotnej stránke, nakoľko už má 46 rokov, v tom zmysle, aby sa niečo nestalo synovi, manžel dostane infarkt a pod. a čo bude s dieťaťom/. Toto je tá obava. My nekomunikujeme, nevoláme si, ja som bývala s malým 2 x do týždňa, vyzdvihovala som ho u ľudí, ktorí sa oňho starali počas prac. doby býv. manžela a bola som s ním 1,5 hodiny vonku. Na tom sme sa dohodli s bývalým, potom som išla k nemu pred byt a tam som mu ho vrátila. Do bytu nechodím, nakoľko si to neželá. Čiže dieťa si vraciame pred bytom. Čo bude ďalej, neviem, nakoľko som začala chodiť do práce a cítim sa ako-tak. Niekedy to ledva vydržím. Takže neviem, kedy a ako sa budem stratávať s malým, ako sa dohodnem s bývalým, či sa vôbec dohodnem, alebo to budem riešiť súdnou cestou /čo je ďalší stres, ktrého ja už mám v sebe dosť, ďalší nepotrebujem/. Čiže ja som "neodhodila syna", ale potrebovala si vyriešiť svoje zdravie. Samozrejme, je tam ešte milion iných problémov, ako to, že manžel má k synovi majetnícky vtťah /je v znamení býka/, je autoritatívny, sebavedomý typ, pritom má iba učňovku. Ja mám VŠ. Zrejme má až priveľmi dobrú psychiku v zmysle hesla nič nie je problém. Sme aj majetkovo vyrovnaní tak, že ja som na tom prerobila /oháňal sa tým, že aj on chce nejaké majetky, nakoľko mu ostáva syn/. Ja som vždy viac zarábala i som vniesla omnoho väčší finančný vklad do manželstva. On zase varil, ja som sa viac venovala kariére. Takže neviem, ako to všetko skončí...