Odpovedal: EDUSAN - logopéd Re: strach - neviem, či je to zajakávanie (číslo príspevku 47.434, zo dňa 17.02.2005. videné 388x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 47434: Peter, o zajakavosti sa na tomto fóre napísalo už skutočne dosť. Problematické však je, ako nakoniec tvrdíte aj Vy sám, či Vo vašom prípade skutočne ide o zajakavosť ako ju definuje odborná literatúra. Jej aktuálnu definíciu nájdete tu. Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá. Ako som už niekoľko krát spomínal, dôležité a smerodajné je klinicko – logopedické a psychologické vyšetrenie, ktoré pomôžu stanoviť exaktnú diagnózu. Podstatný je fakt, či naozaj o zajakavosť ide. V prípade že áno, treba postupovať podľa pokynov ktoré dostanete od kompetentných odborníkov. Spomínate, že ste si Vašu poruchu po prvýkrát uvedomili na strednej škole. Ste v situácii, v ktorej Vám Vaša porucha reči vo výraznej miere zasahuje do Vášho osobného ako aj profesijného života (spomínané útekové tendencie). Dá sa povedať, že v istom zmysle ovláda Váš život namiesto Vás samotného. Možno máte pocit, že Vás prerastá a Vy ste celkom bezbranný. Izolujete sa od svojho okolia a vyhýbate sa sociálnym kontaktom. Vo svojom príspevku presne opisujete to, čo sa v odbornej literatúre označuje ako „anticipačný stres“. Vo vašom vedomí máte vytvorený akýsi cyklus, ktorý vedie ku komunikačnému zlyhaniu. Dopredu očakávate, že v určitých komunikačných situáciách zlyháte. Opisujete aj somatické príznaky, ktoré veľmi často sprevádzajú túto poruchu reči. Symptómy ktoré vo svojom príspevku spomínate mi čiastočne pripomínajú príznaky logofóbie ( = strach z hovorenia). Bojíte sa prehovoriť, no uvedomujete si, že raz prehovoriť musíte, a na druhej strane by ste možno aj chceli s druhými rozprávať, no bojíte sa, že sa začnete zajakávať. Je to začarovaný kruh z ktorého sa dostať bude naozaj veľmi ťažké. No bez pomoci to sám nezvládnete. Myslím si, že by ste určite mali navštíviť ambulanciu klinického logopéda, prípadne psychológa a poradiť sa ako postupovať ďalej.