Odpovedal: Elizabet
Re: Strach zo skúšky
(číslo príspevku 45.680, zo dňa 28.01.2005. videné 424x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 45680:
Milá Peťka,

veľa ľudí pozná ten nepríjemný pocit pred skúškami, strach z toho, že zlyhá, že všetko zabudol. Ver, že nie si sama,kto sa takto cíti a prežíva stresy a strach. Strach je dobrá vec, pretože vďaka strachu sa má človek na pozore. Len ho nesmie pustiť za určitú zdravú hranicu. Nesmie sa úplne poddať a prepadnúť mu. Ja mám 37 rokov a študujem tretím rokom diaľkovo vysokú školu. Tento rok ma čakajú bakalárske skúšky a pevne verím, že sa mi podarí pokračovať v magisterskom štúdiu. Vždy, keď idem na skúšku, mám strach. Niekedy si myslím,že ma tam snáď ani nohy nedonesú. Ale mám pre seba takú malú formulku - pomôcku. Vždy si pomyslím, že keď tú školu urobilo toľko ľudí, musím to zvládnuť aj ja. Veru niekedy išla skúška aj na drúhýkrát, ale spravila som to. Spomeň si, aký si mala pocit po úspešne urobenej skúške. Človeku sa chce lietať a má silu, že by rúbal stromy. To je adrenalín. Možno by si sa nemala brať tak smrtelne vážne. Si v ideálnom veku na štúdium. Máš manžela, ktorý Ťa podporuje /určite aj keď je chorý/. Buď mu trochu oporou aj Ty tým, že sa nebudeš tak stresovať. Ak ho ľúbiš, predstav si, že tú školu robíš preňho. Každý si nájde nejaký subjektívny dôvod, prečo robí to a to. Prečo chce dosiahnuť rôzne veci. Zosumarizuj si, prečo študuješ. Ako sa Tvoj život zmení po škole. Akú novú kvalitu získaš. Čiže školu ber viac rozumovo ako citovo. V dnešnej dobe je škola taká potrebná!!! Mám taký dojem, že predštátnicové obdobie si si nejako vymodelovala a ideš podľa starých zážitkov. Ver, že žiadna situácia sa neopakuje, vždy je to trochu inak. Tak neskĺzavaj do vyjazdených "predštátnicových koľají". Spomeň si na spolužiakov, boli od Teba múdrejší, či viac naučení? Určite nie. Vysoká škola je o trpezlivosti, pevnej voli a schopnosti prekonávať stresy, pretože vzdelaný človek to má často v živote aj ťažšie, sú naň kladené vyššie nároky. A práve vysokoškolským štúdiom sa testuješ, či budeš zvládať ťažšie životné a pracovné situácie. A konečne si už odpusti, že sa Ti to vtedy nepodarilo. Nevyčítaj si to už, usmej sa na seba do zrkalda a povedz tej kočke v odraze: "Hej zlato Ty to zvládneš, to mi ver." Ešte niečo o mne. Ako som písala mám 37 rokov, dve dcéry a rozpadávajúce sa manželstvo s človekom, ktorý si myslel, že som na baterky. V lete budem štátnicovať a sľubujem si, že keď to úspešne zvládnem, tak do toho praštím. Mám dokonca aj psíka, naše zlatko, skoro najobľúbenejšieho člena rodiny. Učím sa po nociach, pretože keď prídem domov z práce s nákupnými taškami, hneď pri dverách ma odchytí mladšia dcérka, aby som jej pomohla s úlohami. Som vďačná za to, že sa tak snaží, pretože staršia dcéra, ktorá je teraz prváčka na strednej, si myslí, že je najväčšia hviezda na svete a na školu kašle. O vzťahu s manželom som sa vyjadrovala vo svojom probléme. Možno je pre mňa toto ten motor, ktorý ma poháňa vred.Každý však má nejaký motor a Ty určite tiež. Ináč by si nebola už v piatom ročníku. Nikto nie je dokonalý a nikto nevie všetko. Držím Ti palce a ešte raz zdôrazňujem, nebuď na seba príliš tvrdá. Elizabet