Odpovedal: Robo Re: Panická porucha (číslo príspevku 45.527, zo dňa 27.01.2005. videné 5275x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 45527: ahoj. Zaujal ma tvoj problém, pri jeho čítaní mi naskakovala husia koža. Už som si začínal myslieť že mám na svete svojho dvojníka, ktorý má skoro navlas podobný problém ako mám ( som mal ) ja. Pravidelne som sem písal o svojom probléme, týkal sa bolesti brucha, chrbtice a potom psychiky. Rady od rôznych ľudí mi veľmi pomohli. Takisto na stránke www.doktorka.cz sa veľa dočítaš o panickej poruche. Hlavne si popíšeš s množstvom ľudí, ktorí trpia takýmto problémom. Ale k veci. Mám 26 rokov, ženatý, zaiaľ bez detí. Mal som 24, ukončenú VŠ, nejakú dobu som bol zamestnaný, darilo sa mi ako v práci, tak v živote, mal som i mám super kamošou, super rodinu, žiadne vážnejšie problémy, s priateľkou sme boli asi 5 rokov. Bol som dosť ubehaný, nepravidelná, alebo zlá životospráva, stres .... Hrával som hokejbal. Začal som mať problémy s driekom. Bolesti. Nie veľké ale boli. Nevenoval som tomu pozornosť. Stupňovali sa, odišiel som k doktorke. Vraj sa nemám namáhať. Tento kolotoč s bolestami a návštevami u doktorky sa stávali pravidelnejšie. Rôzne lieky, mastičky... až mi naordinovala magnéziové injekcie. Začali mi ich každý deň dávať. Po štvrtej injekcii, samozrejme som bol macher, hneď som vstal a rýchlo dolu schodmi do auta a pome do práce. Ale. Jak som išiel dole schodmi , prišlo mi zle. Strašne sa mi zatočila hlava, myslel som si že odpadnem. Po 15 min. to prešlo. Vyľakal som sa. Potom mi už injekciu nedali vraj mi dosť znižovala tlak. Asi o tri dni na to. Večer asi 22,00 doma, pri telke mi z ničoho nič, prišlo strašne zle. Začala sa mi točiť hlava, búšiť srdce, chvel som sa,rozbolelo ma brucho, myslel som si že infarkt, alebo že umieram. Hnusný pocit. ( ak je také i umieranie tak dík, neprosím si ). Na druhý deň mi zmerali tlak , bol OK, ale tvrdili, že to bolo asi tým. Ale poslali ma i na chirur. vyšetrenie kvôli bruchu. Super lekár stanovil diagnźu aby som držal dietu. Tento stav , že mi prišlo zle sa opakoval asi o týždeň zas večer, išiel som na pohotovosť, dali mi injek. a papa. Potom sa začali vyšetrnia brucha, ako sonda do brucha, fuuuj, ešte lepšie diagnózy ako celiakia a tak. Za mesiac som schudol 8 kg. Bol som hotový. Psychika v háji, nič ma nebavilo, strašne som sa bál. Dali ma do nemocnice, kde mi s bruchom nič nezistili. Ale na moje bolesti chrbta akosi nebrali ohľad. Až cez jednu známu sme vybavili Magnet. rezon. na chrbát. Diagnóza bola na svete - hernia disku L4/5, a hneď že operovať. No v mojom stave! Začal som si však uvedomovať, že i moja psychika neni v poriadku. Operovať som sa nedal. Odišiel som k psychiatričke, toto všetko som jej porozprával. Veľmi mi pomohla. Uvedomil som si čo mi je, čo s čím súvisí, . Bral som lieky Zoloft. Teraz: som z toho vonku. Bral som lieky , asi pred 3 mesiacmi som ich vysadil, chrbát ma sem tam boli, i pravá noha, ale dávam si pozor na pohyby.S operáciou ešte počkám, ale možno sa jej nevyhnem.S bruchom som vlasne nič nemal. A so psychikou: neviem jak ale prekonal som to, aspoň na 95 %. Vecí, alebo situácií k torých som sa z ničoho nič vtedy bál, som začal znova vnímať normaálne. Veľmi mi pomohla rodina, priateľka, kamaráti. Ak by si náhodou potreboval niečo viac napíš na robert66@post.sk, veľmi rád sa ti pokúsim poradiť. Hlavne si nepripusť že ti je niečo vážne. Si len viac možno precitlivelí, viac si berieš všetko ku srdcu. Prajem všetko naj. S pozdravom Robo