Odpovedal: mirka Re: nízké sebevědomí (číslo príspevku 45.518, zo dňa 27.01.2005. videné 369x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 45518: Mila Lenka. Je mi luto co si prezila. Opisem ti trocha moj pribeh. Mam sestru o 5 r.mladsiu. Otec sa o nas moc nezaujimal, bol totiz dost "nerodinny typ". Ked som mala 14 nasi sa rozviedli a zostali sme len s mamou. Ta sa snazila vsetky problemy zlahcovat, akurat raz za cas dostala "hysak" ze mame bordel, ze toto a tamto... kricala az sa tak vyhecovala, ze sme aj dostali svoje.... Ked som s nou prisla s problemom, vzdy som bola na vine ja a vsetci ostatni boli dobri, tak som za nou uz s problemami nechodila a riesila som si vsetko sama. Teraz mam 35 a uz ju dobrych 20 rokov neobtazujem s mojimi problemami. Mozno ju to aj teraz mrzi, hovori ze preco jej nic nepoviem, ze mi pomoze, ale tak ma vychovala, viedla ma k tomu. Vzdy boli lepsie deti jej kamaratok, boli mudre, poriadna atd, stale som pocuvala - pozri sa na Anetku, ako sa dobre uci, pozri sa na toho, na toho.... Mozno mi to aj trocha pomohlo, som totiz maximalne samostatna a nemam problem vyriesit aj zlozitejsie situacie. Ale na druhej strane som so svojimi problemami sama, nerada sa zdoverujem aj sestre, manzelovi, priatelom co tiez neni bohvie co. Tym som ti len chcela povedat, ze na kazdom zanecha detstvo to dobre ale aj zle. Vsetci si to prenasame do dospelosti. Preto mozno bude naozaj dobry psycholog, ktory ti pomoze. Aj ja cim dalej tym vaznejsie nad nim uvazujem. Vela stastia ti prajem.