Odpovedal: Simona Re: Panická porucha (číslo príspevku 45.036, zo dňa 20.01.2005. videné 780x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 45036: Ahoj, chcem ti napisat, ze aj mne sa takato vec stala, ale zatial len raz. A bola som z toho uplne prekvapena, co sa to so mnou deje. Tiez som totiz vela rokov prezivala rodinne trapenia, tragedie a vsetko co s tym suvisi a vzdy som sa cudovala, ako je vlastne lahke, ked sa niekto prestane trapit a jednoducho sa nervovo zruti. Znie to asi dost cudne, ale ja som za tym videla vlastne uvolnenie, lebo nikto mi neveril - hlavne svokra - ako velmi sa trapim, ako mi je smutno, ake mame stresy pri tom vsetkom este aj s malymi detmi. Vzdy ked som robila a mam pracu, ktora ma uplne pohlti, ak robim na pevny uvazok - tak som mala nenormalne stresy, co s detmi. A tak to preslo tolko rokov, len som bola v strese, trapila som sa, obcas som si dala pohar vina. Alebo dva. A odrazu, po tom vsetkom ma nieco podobne ako teba koncom roka prekvapilo. Pochopila som, ze to uz bolo silnejsie ako ja a pochopila som, aky hrozny strach citia ludia, ktory maju dostat infarkt. Isli sme domov s manzelom domov, deti doma - samozrejme same - a odrazu mi prislo zle. Sice som sedela, ale ovladla ma taka slabost, ze som tuzila len po tom, aby som o tom nevedela. Hovorila som si, nech radsej odpadnem celkom, ako citit toto. Najprv mi prislo zle od zaludka, potom som prestala mat prehlad o tom, kde som a nemohla som dychat. Palila ma hrud, od krku smerom dole a neskor mi zacala trpnut prsty a ruky. Muz zastal, bol bezradny, nevedel komu ma volat a ani ja som nevedela, ci idem zomriet, alebo co toje so mnou. Akurat som sa hrozne rozplakala. Potom sme isli na pohotovost a cestou som zhlboka dychala do otvoreneho okna. Natrafili sme na velmi milu mladu lekarku, ktora ma upokojila, lebo mi este stale bolo do placu a urobila vysetrenia. EKG, vzala krv a hned poslala do laboratoria. Potom mi dala Neurol. Ten odvtedy uzivam dvakrat denne, ale zacinam to vynechavat. Nechcem byt zavisla na liekoch, ideme zmenit s muzom sposob zivota. Zmenim pracu. Myslim, ze by si aj ty mohol pouvazovat nad tym, ako moct vo vasom zivote zmenit nieco tak, aby to bolo menej stresujuce a vnieslo by to viac takeho bezpecneho stereotypu, ktory by ta upokojil. Lebo strasne vela je skryte v psychike, sam to vies a vlastne to vieme vsetci. Lahko sa to hovori, ale je to tak. Kazdy ma svoje hranice a pokial sa len trosku da v zivote nieco zmenit k tomu, aby si lepsie vsetko zvladal, tak to zmen a potom uz len treba verit sam v seba. Na lieky si aj ja chcem davat pozor. Vela sily a stastia, ahoj Simona Reakcie na príspevok: Re: Panická porucha (721x, domovtv, zo dňa 2005-01-20)