Odpovedal: beata
Re: Nezvládnuteľná dcéra
(číslo príspevku 45.011, zo dňa 19.01.2005. videné 673x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 45011:
Ďakujem za všetky ohlasy, hoci priznám sa, stále mám v hlave zmätok. Viem, že určite sme spravili chybu niekde aj my, ale určite nie vedome. Chceli sme byť vždy spravodliví k obom súrodencom, dať im to isté, ale naša dcéra sa to naučila zneužívať na vydieranie. Do 14 rokov bola vždy milá a prítulná, pozorná napr. pri rozdávaní darčekov na Vianoce /syn je skôr flegmatik/, ale v puberte sa zmenila o 180 stupňov. Určite je to aj niečo zakódované v povahe, lebo takú zmenu si neviem nijako vysvetliť. Za tých 5 rokov sme skúsili všetko - po dobrom aj po zlom a verte mi že "nejednu prisušenú dostala aj po tvári", ako vraví pani Dana. Lenže to bolo vždy ešte horšie, leba to zvyšovalo jej agresivitu až do tej miery, že vykrikovala, ako nás nenávidí, lebo ju len bijeme, vadíme a všetko jej zakazujeme. Teraz, keď má 19, myslíme si, že biť ju je zbytočné a stále dúfame, že dostane rozum a že ju bude trápiť svedomie, za to čo robí. Lenže zatiaľ je to len opačná reakcia - ak jej niečo nevyhovieme, je agresívna, vrieska, obviňuje nás, že len syna zastávame /hoci tiež nie je úplne svätý, ale nedá sa to porovnať, a keď treba, tak mu tiež dohovoríme/. To jej nočné túlanie po skončení školy sa neustále stupňuje, pred polnocou nikdy nepríde. A oháňa sa tým, že radšej ide preč z domu, ako má počúvať, ako sa s ňou neustále hádame. Ale ona už považuje za hádku aj obyčajnú otázku, alebo požiadavku. Je už proste na nás alergická.
Aj napriek všetkým príspevkom, v ktorých prevažovala rozhodnosť vyhodiť ju z domu a aj my sa s touto myšlienkou pohrávame už dlho,ale ako každému rodičovi, sa nám zdá príliš krutá aj voči nej aj voči nám. Neviem si predstaviť, že sa mám pozerať na to, ako by mohla spadnúť úplne na dno, alebo by sa jej malo stať niečo horšie, a potom si vyčítať, že som to spôsobila ja.
Rozhodla som sa tvrdo trvať aspoň na tom, že sa bude financovať sama. Neviem, ako to dopadne, lebo len teraz bude mať prvú riadnu výplatu, ktorú je schopná minúť za 1 - 2 týždne, a zase nebude mať ani na cestu a na stravu do práce. Ale pokúsim sa byť nekompromisná.
Pri minulom pokuse o rozhovor na túto tému, sme sa zase pohádali a skončilo to touto jej vetou: "Veď vydrž, už pôjdem za kamarátkou do Švajčiarska, a už sa odtiaľ nevrátim, hoci by som mala robiť šľapku!". Tak prosím pánov psychológov s Edusanu, aby mi odpísali, či je to normálna reakcia, alebo či potrebujeme obe odborníka. Len neviem, ako ju tam dostanem, keďže, "ona je spokojná so svojím životom" /to vraví ona/.

Inak ďakujem za všetky príspevky.