Odpovedal: per
Re: Nezvládnuteľná dcéra
(číslo príspevku 129.729, zo dňa 04.04.2007. videné 748x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 129729:
Ktohvie kde nastane ten moment, kedy sa z dieťa stáva nepriateľ, parazit, nočná mora, centrum strachu...som tiež matkou...moja dcéra je pre mňa boh, a ja dúfam, že pre ňu tiež...je ešte maličká...ale uvedomujem si, že dieťa ako také je vlastne samostatný jedinec, ktorý má vlastné zmýšlanie, vlastné úvahy, vlastné myšlienky, a vlastné postupy...je to sprosto povedané, nemiestne a sprosto, ale pravdivé....avšak asi najhoršia je rezignácia...je možné, že Vám nikdy neodpustí, ak zasiahnete tvrdo...je možné, že nikdy si cestu k sebe už nenájdete, keď zaujmete radikálny postoj k riešeniu tejto situácii...ale nie je lepšie v takomto štádiu vedieť, že síce dcéra Vás znenávidí (lebo v jej predstave by sa podľa všetkého mala matka absolútne obetovať), ale postaví ju to na pevné nohy...ucíti časom pevnú pôdu pod nohami...a hoc nikdy nepovie, že mami ďakujem, že si bola taká tvrdá na mňa...ja viem, je to ľahké z pohľadu osoby, ktorá niečo obdobné zatiaľ neprežíva, komentovať...lebo slza dieťa je slzou matka, jej bolesť je Vaša bolesť, jej trápenie je Vaším trápením, avšak nezabúdajte, že jej padnutie na dno by bolo aj Vaším...čo delí dieťa od života v dennom svetle a života v temnote?...matka...
a preto treba tvrdo pristupovať, žiadne debaty, rozpravy, jednoducho ak chce mať to čo Váš syn, nech ide na školu...ak ona porovnáva, porovnávajte aj Vy...ak ona treskne dvermi, tresknite aj Vy, aj ona papuľuje, odpapuľujte rovnako....nechápem, prečo deti prídu na to, že ako sa správajú až vtedy, keď ich začnú rodičia napodobňovať...zoberte jej veci, bundu čo si kúpi, dajte akože do záložne...a prečo nie?...niekedy mám pocit, že doslova musíte dieťatu názorne ukázať, že kam viedli a ako sa prejavili jeho kroky a aký stupeň ublíženia spôsobili...viem, je to veľmi ľahké napísať...virtuálny svet toho znesie viac ako reálny život...možno Vám aspoň na moment pomôže po prečítaní týchto riadkov to vedomie, že takéto problémy majú aj iní ľudia...nie ste v tom jediná...lebo matka sa časom začne pýtať sama seba: "Môžem za toto ja?", "Som zlá matka?"...nie, pani Beata, nie ste, takých je nás viac...