Autor otázky: Monika
Tiež mám nezvládnuteľnú dcéru
(číslo príspevku 44.728, zo dňa 17.01.2005. videné 1286x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 44728:
Dobrý deň, po prečítaní príspevku Mám nezvládnuteľnú dcéru som chcela najprv len napísať odpoveď, ale keďže mám trochu mladšiu dcéru (14), tak som sa rozhodla, že napíšem o nej a o nás zvlášť. Tiež sme s manželom zúfalí, čo sa s ňou posledného pol roka stalo, lebo hoci bola vždy problematická, mala k nám cit a teraz je z nej egostické, bezcitné a manipulatívne stvorenie. Tiež sa háda s mladšou sestrou a jedinou bodkou za všetkými našimi snahami o normálny rozhovor, býva najprv: jej nesúhlas, krik, arogancia a obviňovanie nás a napokon: vy nič nechápete, ako mi krivdíte, ja sa dvadsiatky nedožijem, podrežem si žily, nedávate mi vreckové, ale musíte mi ho dať, lebo ste moji rodičia ... a podobne. Za posledného roka stihla: začať fajčiť, mať sexuálny styk - pritom nám toho priateľa bola predstaviť a verili sme im, teda začala klamať, skúšať piť alkohol, blicovať. Po troch dňoch, ktoré nebola v škole, jej hrozilo, že bude mať všetky tri dni neospravedlnené, sme ju preložili do inej školy a kvôli nej aj mladšiu dcéru - už po druhýkrát - no teraz aj preto, lebo sme sa sťahovali, takže teraz chodia do školy pešo a samé. A vybavili sme jej, že jej nedali tri dni neospravedlnené. No pred pár dňami to urobila znova. Išla až na druhú hodinu, lebo nemala umyté vlasy a musela si ich umyť! Keď sme jej ráno o siedmej hovorili, že jej to neospravedlníme, rozčuľovala sa, že nič nechápeme. Že ona nemôže ísť do školy s mastnými vlasmi. Ale že bola do ôsmej večer vonku a potom pozerala TV, to nebol pre ňu argument. Tak sme jej pred odchodom oznámili, že má zákaz ísť von. Zo školy však prišla domov až dve hodiny po vyučovaní, lebo sa zdržala u kamarátky - rozprávala sa vraj s jej mamou a potom prišla s kamarátkou k nám. Zjdeli špagety, ktoré uvarila mladšia dcéra, hoci sama chodí na obed (staršia nechce chodiť) a na celú ulicu počúvali hudbu. Neporiadok počkal až dokým sme s manželom neprišli domov. Boli sme dosť šokovaní, že za tento výstrelok si dcéra ešte dovolila priviesť kamarátku, celú kuchyňu nechať plnú riadov, nahlas púšťať hudbu, chodiť po vonku... Tak sme ju slušne upozornili - pred kamarátkou, že nie je všetko v poriadku, že či si nepamätá, čo dnes vyparatila. A ona že dobre, hneď príde, len ju ide oprevadiť. A prišla takmer za hodinu a robila sa, že nič. Išla do svojej izby a keď sme ju zavolali, robila sa, že všetko je ok. Robí to bežne, hoci jej stále a stále opakujeme, na čom trváme. Ale zbytočne. Ona si robí čo chce. Tak sme jej dali mesiac doma. Jej arogancia sa ale stále stupňovala. O dva dni na rodinnej oslave urobila taký výstup, že pokazila úplne atmosféru. Všetko berie ako krivdu. Rozpráva sa s nami ako v 10 cenovej skupine. Takým tónom. Dáva nám ultimáta. Brat môjho manžela má však podobné problémy. Dcéru majú o rok staršiu ako je naša, len nie je až taká arogantná. Tiež nepríde načas domov, ale zdá sa nám, že si toľko nedovolí. Hľadali sme chybu v sebe, vieme, že nebolo dobré, že sme nemali na x vecí rovnaký názor. Ale psychologička nám povedala, že niekedy rodičia darmo hľadajú v sebe chybu, že sa napríklad hádali a nedostatočne si všímali deti. Veď všade sú nejaké problémy. Že práve naopak - takéto deti bývajú často zdrojom hádok. Preto aj píšem, lebo by som chcela poprosiť o názor, čo v takomto prípade robiť? Ešte chodí len do školy, nezarába si a nemôže odísť z domu. Ale je to neúnosné, čo robí. Biť ju nemôžeme, lebo je hysterická len čo sa k nej manžel priblíži. Pravda je, že zopárkrát od neho dostala, ale zaslúžila si to. Mladšia dcéra od nás nikdy nedostala. Pomaly ani jednu facku. Lebo vždy chápala a cítila. Ale táto staršia tak človeka vyprovokuje a potom sa oháňa tým, že má svoje práva!
V každom prípade, ideme opäť navštíviť odborníka. Mysleli sme si, už tých pár týždňov posledných, že sa to zlepší, najmä odkedy zmenila školu. Ale vydrží jej to chvíľu a akonáhle človek od nej niečo chce - nejakú povinnosť, alebo jej niečo zakáže - napríklad byť do deviatej vonku, tak je zle. Sme tí najposlednejších z posledných. Nerozumieme tomu. Prečo? Keď si uvedomím, koľko lásky a času sme jej venovali. Vždy viac ako tej menšej dcére. Vždy viac. Táto staršia nás pohltila. Často si najmä v poslednej dobe sadneme k raňajkám, alebo k obedu a 9 z 10 razov sa pohádame pri jedle, lebo ona prednesie svoj problém a keď neustúpime, tak začne byť peklo. Pokazila nám aj Štedrý deň. Svokra bola u nás týždeň, aby sme pochopili, čo sa to u nás deje a povedala, že nás vlastné deti terorizujú. Že sme to nechali zájsť priďaleko. Že majú všetko a všetko chcú, na všetko majú práva, len žiadnu zodpovednosť. Veď aj vy máte svoje práva! Povedala nám svokra. Je učiteľka ako aj svokor a obaja tvrdia, že disciplína aj v ich škole padá na kolená, že toto je ten svet demokracie. Že možno sme my až toľko chýb neurobili, len sme sa snažili byť moderní rodičia. Lenže nám vraj vyrastajú egoistické panovačné deti, ktoré nás bez štipky citu budú týrať. Možno že si bude treba položiť otázku, kam siahajú až práva detí? Jeden psychológ mi raz povedal, že mladé dievča je ako netvor. My s manželom dúfame, že tá druhá dcéra taká nebude. Ale ona nikdy nebola až taká drzá a vždy mala oveľa väčší rešpekt, než tá staršia. Chcela by som vedieť, kde sme urobili chybu. Naozaj len v tom, že sme veľa dávali a nič nežiadali? V čom máme byť chápavejší a tolerantnejší? Ďakujem.