Odpovedal: Deli
Re: Manžel a priateľ
(číslo príspevku 43.085, zo dňa 15.12.2004. videné 754x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 43085:
Martina, ja ta uplne chapem. Tvoj prispevok som si precitala az teraz, lebo ma zaujimalo, kvoli comu ludia pisu webmasterovi :o). Teda, chapem najviac to, ze z nedostatku prejavov neznosti najskor vznika nevera. Ten druhy sa nam zda super, lebo nas dokaze pohladit, vypocut ... a uz sme v tom zamotani styria. Sama som pred rokmi take daco prezila. On bol zenaty, ale ked bol so mnou, velmi dobre sme si rozumeli, vysedavali sme spolu v krcme, dokazali sme sa porozpravat o vsetkom, nikdy sme sa spolu nenudili a mne bolo luto, ze k nemu nepatrim. Ale ked som od neho pocuvala ako ma velmi lubi a ako mu chybam - len som sa usmievala a nic nehovorila. Dobre som ja vedela, ze presne tak isto to hovori do telefonu a pise do sms aj svojej milej zenicke, ktora ho nic netusiac cakala doma o 100 km dalej. Po case som to ukoncila, ale aj tak na to spominam ako na nieco, co uz je za mnou a dalo mi to nieco do zivota - doteraz myslim, ze sa na mna "nalepilo" nieco z jeho spravnych nazorov na zivot a bezstarostnosti.
Takze moja rada znie : pozri sa na to vsetko triezvymi ocami, vymen vo svojej hlave slova "milujem ho a nemozem bez neho zit" za "je mi s nim dobre", nevis na tom vztahu - nevztahu ako uterak na klucke. Ja viem, ze sa to tazko povie, ale najhorsie co mozes spravit, je zamilovat sa do "toho tretieho" . Skus si predstavit co robi doma, ako obskakuje svoju tehotnu zenu a ty by si kvoli nemu chcela odist od rodiny ??? Ja viem, ze sa toho neda vzdat naraz, ale skus sa nad tym zamysliet. Mimochodom, najviac chceme to, co nemame. To je ten hlavny dovod, preco ste jeden druhemu taki nenahraditelni - keby ste sa ocitli v spolocnej domacnosti, nikto nevie ako by to dopadlo.

A ten nedostatok neznosti ? Hm ... ja osobne som snad na ten dovod prisla. Som od svojho partnera ovela mladsia, vzdy ma za vsetko zvozil ako male decko. Tak som sa naucila vsetko riesit sama (alebo s kolegami z roboty), proste som nechtiac zo seba urobila "silnu zenu" , co si vzdy poradi ... a to len zato, ze som nechcela pocuvat jeho vecne nareky aka som neschopna a drazdit ho, ze za nim letim s kazdou hlupostou (mame rovnake zamestnanie) . No, opacny extrem mu tiez nesedel, prehlasil, ze mu pripadam skor ako jeho partak nez zena a bolo po neznosti. Hm. Nastastie, skorej ako by zacal hladat utechu v naruci nejakej predavacky z Lidlu, dosla som na dobre riesenie, napisala som mu list, vysvetlila som mu svoje dojmy (chlapi neradi riesia vztahove problemy "in real" ale citat vedia ) a myslim, ze sa to dalo do poriadku. Nedalo by sa to nejako takto zachranit aj u vas ????