Autor otázky: Martina
Manžel a priateľ
(číslo príspevku 42.882, zo dňa 11.12.2004. videné 4881x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 42882:
Takže, ako začať. Som vydatá 5rokov, ale s manželom žijeme už 10rokov a mám 4ročného syna. A mám priateľa. Nebudem tu do detailov opisovať ako k tomu došlo, v skratke iba poviem, že zo začiatku to bolo myslené ako skúsim to iba raz aké to je byť s niekym iným. Teraz po roku sa z toho stal vzťah bez ktorého nemôžem byť. Na priateľa myslím neustále, chcem s ním byť a milujem ho. Keď som s ním som veľmi šťastná a keď s ním niesom strašne mi chýba. Priateľ cíti ku mne to isté. Viem to, naozaj si to nenamýšľam, aj keď muži sú iní ako ženy, niečo takéto proste cítim. priznal sa mi že na mňa stále myslía chce byť stále so mnou, je chorý keď spolu nie sme. Je to môj kolega v práci, takže sa vidíme denne. Je ženatý a čaká dieťa. Áno, áno odsúďte mňa aj jeho. Viem že je to veľmi nefér voči jeho manželke a mám veľké výčitky voči nej, omnoho väčšie ako voči svojmu manželovi, asi preto lebo sa viem vcítiť do jej kože. Koľko krát som sa snažila ukončiť to, práve z tohoto dôvodu. Mimochodom, keď sme spolu začali, priateľ ešte nebol ani ženatý ani nečakal dieťa, ale povedala by som, že tá svadba a dieťa bol určitý soôsob ako na mňa zabudnúť, ale nevyšlo to. Teraz sa mi zdá, že sa už so situáciou zmieril tak ako je a chce mať rodinu a aj mňa. A ja ho chcem tiež. Možno som sa mala rozviesť ešte kým nebol ženatý a byť s ním, lenže to je veľmi ťažké rozhodnutie, nechcela som to. Mám dieťa a s manželom sme spojení, najmä dieťaťom a spoločnými dlhmi, keďže splácame byt, ktorý by som ja sama určite splácať nedokázala. Pár slov o manželovi: Veľmi som ho ľúbila, keď som si ho brala. Ale teraz, neviem. Niekedy k nemu cítim lásku alebo skôr akési porozumenie. Býva mojim priateľom. Niekedy zasa mám strašnú chuť od neho odísť. Manžel veľmi nevie dávať najavo lásku, myslím že nedostatok nežností bol prvý dôvod kôli ktorému som uvažovala o nevere. Je výbušný a často neviem čo ho rozčúli, preto som veľa krát v napätí a bojím sa s ním hádať kôli jeho agresivite/ktorá je prejavovaná iba slovne, nejde o bitku/. Ak poviete, aby som sa s nímo tom porozprávala, stalo sa. Hovorili sme o tom veľa krát. Ale ja jednoducho neviem niekoho zmeniť. Ostáva mi len sa s tým zmieriť a snažiť sa s ním vychádzať. Nechcem aby ste si mysleli, že je zlý, to nie. Ani ja nie som idálna žena, domácnosť napríklad niekedy zvládam s problémami, aj keď sa snažím. Manžel veľmi miluje nášho syna a on miluje jeho. Jednoducho to nejde, rozbiť to. Takže pokračujem naďalej tak ako doteraz, mám priateľa ktorého milujem a on má enu a za chvíľu dieťa, ktorému sa bude musieť venovať. A to vám hovorím, že asi ťažko budem znášať to, že beriam otca rodine, ale neviem či dokážem vzdať sa ho.