Odpovedal: Marika Re: žiarlivosť ubíja (číslo príspevku 39.670, zo dňa 22.10.2004. videné 339x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 39670: Bohužiaľ Vám poradiť nedokážem, už len z toho dovodu, že mám len 24 rokov a skúsenosti žiadne, ale manželstvo mojich rodičov je trošku podobné, i keď o žiarlivosť sa nejedná. Moja mama si vzala o dosť staršieho, rozvedeného muža, nášho otca. Ako otec sa o nás dobre vždy staral, keď sme ochoreli a tak, nepil, pracoval. Ale povahou je to strašný typ, strašný cholerik a ani sedenia u psychológa by mi nepomohli. Mamu vždy deptal tým, že ju kontroloval, čo ako urobila, diktoval, čo je správne. Mňa v puberte zvykol špehovať, hrabať sa nám v skrinkách, všetko muselo byť podľa neho. Vysvetliť si nikdy nedal nič. Moja maminka je už teraz tretí krát v psychiatrickej nemocnici, pretože trpí depresiami a otec ju "vytáča" i keď vie, že mama je veľmi chorá. Od ranného detstva mama striedavo vyplňovala formuláre na rozvod, potom sa udobrili a tak dokola. Ja od 18-ky nežijem s rodičmi, domov chodím na sviatky a tak. Ale stačí mi to na to, aby ma otec vystresoval tak, že sa hystericky rozplačem. Dokáže na mňa v noci čakať, kým sa nevrátim a napr. zisťuje, či som nepila a dobre vie, že som išla na pohárik.... Ako otca ho ľúbim, je to moj otec, ale viem, že keby mama s nami odišla, že by jej život dopadol ináč a myslím, že aj moj. Tiež bol schopný ísť vybuchovať susedom na dvere, aj v noci s tým, že ho "všetci" terorizujeme, že mu je zle na srdce, nech volajú políciu a podobne. Preto Vám budem držať palce a myslím, že v každom veku sa dá život "rozbehnúť". Máte aj deti a tie Vám sú určite najväčšou oporou. A kto vie, či na Vás nečaká tá, úplné pravá?! Veľa šťastia želá Marika!!