Autor otázky: Denisa
Nemôže sa myšlienkami dostať z prvého vzťahu
(číslo príspevku 39.418, zo dňa 19.10.2004. videné 774x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 39418:
Dobry den.Chcela som vas velmi poprosit o radu. S priatelom som sa zoznamila, ked sme aj on aj ja mali iny vztah.Myslim, ze nikto z nas nevedel, ze si najdeme ku sebe cestu ako sa stalo potom. Z mojej strany moj vtedajsi vztah bol viac kamaradstvo ako vztah a pochopila som, ze to tak bude lepsie a doteraz toho nelutujem.Jeho som do nicoho nenutila aj ked sme chceli byt velmi spolu, nechala som ho, nech sa sam rozhodne.Myslim, (objektivne) ze jeho vztah tiez nebol dobry.Jeho vtedajsia priatelka ho stale urazala, nevazila si ho a videli sme to vsetci okolo.Nakoniec sa sam rozhodol byt so mnou a zacal sa uzasny svet, naozaj si myslim, ze sme si vyhovovali, ukazala som mu mnoho dobreho, co v nom je a nielen to zle ako ona.On mi dal tiez do zivota mnoho ponaucenia a naozaj mam taky pocit, ze sme mohli zit super aj nadalej. Az kym na neho neprisla depka.Neviem presne aky to malo dovod, ale zacal si vycitat, co jej urobil a sam nevedel, co chce aj ked mi hovoril, ze som super a vie, ze robi chybu, ked takto rozmysla.Nechala som mu volnost aj ked ma to strasne bolelo, lebo som ho naozaj lubila a bolo mi s nim super.On si vsetko zvazil a osud nam doprial to, ze sme nasli ku sebe cestu a bolo nam super.Dva roky so mnou zil a bolo to aj super ale niekedy som mala pocit, ze si ma malo vazi.A teraz prisiel ten zlom.Po dvoch rokoch spoluzitia sa dostal zase do velkej depky.Bol ku mne uprimny a povedal mi, ze sa stretli (nahodne)a on pocitil, ze stale to nieje v poriadku.Znova chce byt sam a rozmyslat co chce.Ale mna to zlomilo.Pretoze mi na nom naozaj zalezi a nechapem preco ho ten prvy vztah (Boli spolu 5 rokov) stale omina.Strasne by som mu chcela pomoct, co s tym. A velmi by som chcela aby som o neho neprisla.Viem, ze s nou by stastny nebol a aj ak to bude chciet vyskusat, naozaj si myslim, ze to nevyjde.Nam bolo spolu tak super.chcela by som aby si ma vazil a pochcopil, ze prvy vztah nieje posledny v zivote (a uz duplom ked si pomyslim ze on ma 29 rokov).Momentalne som sa odstahovala ajemu je to strasne vsetko luto, vola mi a je super ale aj tak ma stale ten problem, ze citi nieco v sebe z toho prveho vztahu.Prosim vysvetlite mi co s nim je, ako sa to da riesit, ako mu mozem poradit, lebo on sam nevie co dalej.Je to ako keby sme mali medzi sebou nejaku kliatbu a aj ked spolu chceme byt, nieco nam v tom brani.A on je naozaj super clovek, poznam jeho rodinu, on moju, mohlo by nam byt tak super.Kde je problem? A co mozem urobit preto aby nam bolo lepsie.