Text príspevku číslo 39539:
Deniska,ja som tiež teraz v partnerskej kríze..priateľ ma klamal,ale ja som mu odpustila.teraz je to veľmi krehké,dôvera sa musí obnovovať,a viem,že vzťah už nikdy nebude,ako predtým,ale skúšam to,a hreje ma pocit,že som niečo urobila.I keď,ak partner pochybuje o svojich citoch,o láske,ide to z jeho vnútra a iba on môže rozhodnúť o tom,čo ďalej.Lebo na lásku treba dvoch.Ako píšeš,prišlo to zo dňa na deň...je to neklamným znakom toho,že sa muselo čosi udiať,ale nie v jeho duši.ak sa v človeku čosi zbiera,treba na to nejaký stimul z vonka,čo spustí potlačované pocity.Bolo by dobré vedieť,čo ich najviac spájalo v čase ich partnerstva,možno je to niečo,čo mu chýba,ale pravdou zasa je,že si ťa vybral takú,aká si,do takej sa zaľúbil,takže meniť svoje správanie v mene zachraňovania lásky - význam nemá.Skús byť veselšia,hrdejšia,uteš ho,ale nenúť sa mu.On je ten-kto niečo stráca,a on je ten,ktorý to môže znova nájsť.Verím,že si to uvedomí,až ťa stratí úplne.Miluj ho,ale daj mu čas na rozmyslenie.nekontaktuj ho,odmlč sa,on bude mať dosť času premýšľať o tom,čo spolu s tebou odišlo,a či dokáže bez toho žiť.Buď zatiaľ stále s nejakou spriaznenou dušou,ktorá ťa chápe a je zasvetená.Až on zistí,čo chce,neutekaj hneď za ním.Nech je v neistote,nech bojuje,lebo asi patrí k typom zvyknutým všetko dostať ľahko.A ty si viac!
|