Autor otázky: Martin
Nadmerná únava a depresia
(číslo príspevku 3.933, zo dňa 13.08.2001. videné 653x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 3933:
Volám sa Martin, mám 28 rokov (rok nar. 1973), bývam vo Zvolene, ukončil som vysokú školu ako strojný inžinier a pracujem ako vedecký pracovník v SAV v Banskej Bystrici.
Odvtedy, ako som v roku 1991 začal chodiť na vysokú školu do Bratislavy, mám problémy s nadmernou únavou. Niekoľkokrát som sa pokúšal zbaviť sa týchto problémov návštevou lekárov rôzneho zamerania. Bol som na vyšetrení u školského resp. obvodného lekára, u internistu, psychológa aj psychiatra, ale žiadny z nich nezistil, čo je príčinou mojej nadmernej únavy. V súvislosti s neúspešnosťou týchto vyšetrení by som chcel napísať, že problémy s nadmernou únavou by sa dali charakterizovať ako mierne, čo spôsobuje, že ľudia v mojom okolí tieto problémy podľa môjho názoru zľahčujú a obviňujú ma z hypochondrie a lenivosti. Myslím si, že nejde o lenivosť, lebo sú obdobia, kedy sa jednoducho nedokážem vzchopiť, nech by som sa snažil akokoľvek. Priznávam, že sa nedá povedať, že by mi tieto problémy spôsobovali neznesiteľné utrpenie, ale znepríjemňujú mi život, nedovoľujú mi žiť naplno, ale nútia ma žiť, ako sa hovorí, „na polovičný plyn“. Mám pocit, akoby som vo svojom živote prešľapoval na jednom mieste, t. z. že si síce udržujem určitú úroveň kvality svojho života, ale nie som schopný dostať sa ďalej, hľadať si nových priateľov, nájsť si partnerku, založiť si rodinu, osamostatniť sa od rodičov, byť úspešný v zamestnaní, podávať požadovaný výkon, zvyšovať si kvalifikáciu. Aj sám som sa pokúšal pátrať po tom, čo je príčinou mojich problémov. Nedávno sa mi dostal do rúk jeden letáčik, v ktorom sa písalo, že nadmerná únava je príznakom depresie. Ďalej som sa dozvedel, že depresia je spôsobená nedostatkom niektorých dôležitých chemických látok v mozgu a že túto chemickú nerovnováhu je možné upraviť užívaním určitých liekov. Pokúsil som sa nájsť ďalšie informácie o depresií prostredníctvom Internetu a získané materiály ešte viac utvrdili moje podozrenie, že by v mojom prípade mohlo ísť o depresiu.
Uvažujem o tom, navštíviť lekára a spolu s ním sa znovu pokúsiť zbaviť sa nadmernej únavy. Tiež by som s ním chcel prediskutovať možnosť, že by mohlo ísť o depresiu, prípadne zájsť aj za psychológom alebo psychiatrom. Predtým, než tak urobím, by som sa chcel touto cestou uistiť, že môj zámer ísť k lekárovi je naozaj správny, prípadne sa poradiť s niekým, kto má skúsenosti s nadmernou únavou, ako postupovať pri riešení tohto problému a či by mohlo ísť v mojom prípade o depresiu. Samozrejme, že uvítam názor každého, koho môj problém zaujme, ale najdôležitejší je pre mňa názor odborného lekára. Tiež by ma zaujímali skúsenosti niekoho, kto má alebo mal podobné problémy ako ja.
Rád by som teraz podrobnejšie popísal svoj problém. V podstate by sa dal rozdeliť na dve časti. Po prvé je to striedanie období nízkej aktivity sprevádzaných pocitom únavy a zhoršením nálady s obdobiami nadmernej aktivity a po druhé je to nesmelosť, ktorú sa mi tiež ešte nepodarilo dostatočne prekonať. Viem, že je potrebné zaoberať sa riešením obidvoch týchto problémov, ale myslím si, že na to, aby som mohol riešiť problém nesmelosti, musím najprv vyriešiť problém únavy.

Obdobie nízkej aktivity:

1. Hlavný problém
- pocit únavy, nedostatku energie, útlmu, spavosti

2. Sprievodné problémy

- pocit stiesnenosti, strata duševnej pohody, znížená schopnosť prežívať radosť
- pocit prázdnoty, pocit, že život je nudný, jednotvárny, stereotypný, „šedý“, že nemá zmysel, že je to len holá existencia, ktorá nemá žiadny cieľ, žiadne smerovanie, nedokážem nájsť nič, na čo by som sa vedel tešiť, neviem sa tešiť z toho, čo život prináša a ponúka
- pokles nadšenia, chuti, znížený záujem aj o príjemné činnosti, záľuby
- prevaha pesimistických myšlienok, obavy z budúcnosti, obavy, že zostanem sám, bez blízkych ľudí, ktorí ma majú radi, že sa budem musieť starať sám o seba a robiť pri tom činnosti, z ktorých mám strach, lebo sú spojené s komunikáciou s ľuďmi a ktoré teraz nemusím robiť, lebo ich robia moji rodičia, u ktorých zatiaľ bývam
- zhoršenie schopnosti sústrediť sa a rozhodovať sa (spôsobuje mi to ťažkosti hlavne v práci)
- moja nesmelosť je väčšia, nemám chuť komunikovať s ľuďmi
- váhavá reč, často neviem nájsť tie správne slová na vyjadrenie svojich myšlienok
- znížené sebavedomie, že som taký, aký som, pocity viny z toho, že nič nerobím, keď sa cítim unavený
- znížená schopnosť mať niekoho rád
- nepokoj, nervozita, podráždenosť
- dlhotrvajúce a často sa opakujúce nádchy, prichádzajúce hlavne po zvýšenej telesnej alebo psychickej námahe, spojené s pocitom upchatého nosa, bolesťami v krku a s pocitom, že mám zvýšenú teplotu, aj keď teplomer žiadnu zvýšenú teplotu nenameria, niekoľkokrát som s týmito problémami navštívil obvodného lekára, bol som aj u internistu, absolvoval som vyšetrenia krvi a moču, ktoré boli vždy negatívne, všetci lekári vždy zhodne tvrdili, že nenašli nič, čo by bolo mimo normálu, moja obvodná lekárka mi po jednom takomto vyšetrení dokonca povedala, že mám krvný obraz na rozdávanie

Obdobie nadmernej aktivity:

- mám potrebu stále niečo robiť, neviem vypnúť a oddychovať, aj keď sa už cítim unavený
- ťažkosti pri zaspávaní, som napätý, neviem sa uvolniť
- som menej nesmelý, mám chuť komunikovať s ľuďmi
- pocit, že som dokonalý, snaha byť dokonalý, prehnaná sebakontrola, vytváram si o sebe predstavu človeka, ktorý sa vie správne zachovať v akejkoľvek situácii, ktorý nikdy nezlyhá a potom často prichádza sklamanie
- všetko vidím v až príliš ružových farbách, mám predstavu, že odteraz už nebudem mať žiadne problémy, že sa mi bude všetko dariť, všetko je úžasné, všetko ma nadchýna, strácam kritický pohľad na veci, vidím len prednosti a prehliadam nedostatky

Spomínal som, že moje problémy trvajú už asi 10 rokov. Chcel by som teraz popísať ich priebeh počas tejto doby:

1. Náznaky budúcich problémov pred rokom 1991, asi od roku 1985 (mal som 12 rokov, 7. trieda základnej školy)
- slabé pocity únavy, útlm cez voľné dni a cez prázdniny, klesajúci záujem o koníčky, boli dni, keď som nič nerobil, spal som aj cez deň, nanajvýš som čítal knihy
- v škole som si uvedomil, že sa už neviem sústrediť tak ľahko, ako predtým, v písomkách sa začali občas objavovať chyby z nepozornosti, ešte poznamenám, že som sa celú základnú a strednú školu učil v podstate na samé jednotky a od prvej triedy bola pre mňa škola spojená so strachom, že si tieto výsledky nedokážem udržať

2. V roku 1991 po nástupe na vysokú školu do Bratislavy sa začalo striedanie období nízkej aktivity spojených so zhoršením nálady a nadmernou únavou s obdobiami, kedy som nemal žiadne problémy.

3. V roku 1994 (3. roč. vysokej školy) nastalo zhoršenie v súvislosti s tým, že som bol zaľúbený do jedného dievčaťa. Ja som tento vzťah totiž vnímal tak, že ona je osudovo predurčená stať sa mojou partnerkou a že osud sám zariadi, že sa mojou partnerkou stane. Po sklamaní, ktoré som zažil, keď som sa dozvedel, že už má priateľa, som svoje city a s nimi súvisiace myšlienky presmeroval do oblasti náboženstva. V mojom živote sa začali vyskytovať obdobia nadmernej aktivity, kedy som sa dostával až do stavov eufórie. Myšlienky s náboženským obsahom, ktoré sprevádzali tieto stavy:
-boh príde a zničí všetko zlé
-na svete viac nebudú žiadne problémy, všetko bude len dobré a dokonalé
-predstavy, že mám bohom predurčené poslanie, aby som sa podieľal na vytváraní tohto dokonalého sveta, že boh mi dal vedieť, čo sa stane v budúcnosti, že som akýsi „boží posol“.
Tieto myšlienky spôsobovali moju snahu byť dokonalý a prehnaný perfekcionizmus. Obdobia eufórie sa začali striedať s obdobiami, kedy myšlienky o dokonalom svete dobra a lásky vystriedala beznádej a pocit, že život nemá žiadny zmysel.

4. Asi o rok na to (4. roč.), ako sa začali objavovať stavy eufórie, som navštívil psychologičku. Prišiel som za ňou s tým, že mám problémy s nadmernou únavou a depresiami. Stavy eufórie som zamlčal. Urobila mi Rorschachov test a povedala, že žiadnu depresiu ani iné problémy nezistila. Potom sme sa už venovali iba riešeniu problému mojej nesmelosti. Naznačoval som jej, že mám pocit, že moje myšlienky, týkajúce sa náboženstva, sú nezdravé, ale mal som strach povedať jej plnú pravdu. Ona môj záujem o náboženstvo naopak podporovala.

5. V roku 1996 po skončení školy som sa zamestnal v Závode SNP v Žiari nad Hronom. Keď znovu prišlo obdobie so silnými stavmi eufórie, znovu som začal chodiť k psychologičke. Tentoraz som stavy eufórie nezamlčal a psychologička ma objednala k psychiatričke. Psychiatrička mi predpísala Risperdal. Stavy eufórie prestali, namiesto nich prišlo dlhé a bez zveličovania neznesiteľné obdobie. Cítil som väčšiu únavu než kedykoľvek predtým. Prežíval som pocity strachu a úzkosti, ktoré by som jedným slovom opísal ako peklo. Začal som uvažovať aj o samovražde. Psychologička mi radila, aby som svoje pocity zmenil zmenou myslenia, ale veľmi sa mi to nedarilo. Keď som o svojich pocitoch hovoril psychiatričke, videl som na nej, že nerozumie tomu, čo sa deje. Hovorila, že Risperdal nemôže mať také vedľajšie účinky. Napriek tomu si myslím, že tie pocity mohli byť spôsobené Risperdalom a že mohlo ísť o nesprávne určenú diagnózu. Psychiatrička mi potom naordinovala užívať Risperdal spolu s Neurolom, neskôr s Akinetonom, po ktorých došlo k miernemu zlepšeniu a moja psychika sa vrátila do stavu striedania období nízkej aktivity s obdobiami nadmernej aktivity so slabými stavmi eufórie. Pripúšťam, že je tiež možné, že zhoršenie stavu po začatí užívania Risperdalu bolo len prechodné a ďalšie užívanie tohto lieku bez pridávania ďalších by bolo viedlo k vyliečeniu.

6. Od apríla 1997 som vykonával základnú vojenskú službu, kde som tiež začal navštevovať psychologičku aj psychiatra. Pretože tam takéto návštevy lekárov veľmi netolerovali, psychiatrovi som povedal, že nemám žiadne problémy, ten mi postupne znižoval dávky liekov až ich vysadil úplne. Nakoniec som psychologičku aj psychiatra z vlastného rozhodnutia prestal navštevovať úplne. Znova však prišlo obdobie so silnými stavmi eufórie, ktoré vyvrcholilo útekom z kasární. Určitý čas som strávil na psychiatrickom oddelení v nemocnici, potom ma koncom októbra 1997 prepustili na dočasnú dovolenku a nakoniec som dostal prepúšťací list z armády.

7. V domácom prostredí som sa sám zmenou myslenia postupne zbavil stavov eufórie, slabé náznaky sa občas vracajú. Obdobia s nízkou aktivitou sa snažím prekonávať pohybom (beh, prechádzky) a nejakou činnosťou. Môj momentálny stav je opísany v časti, ktorá sa nachádza nad opisom priebehu ťažkostí počas uplynulých 10 rokov.