Odpovedal: Nina Re: depresia - dilema (číslo príspevku 37.310, zo dňa 17.09.2004. videné 178x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 37310: Milá Martinka ! Mala som podobné stavy ako Ty, keď som bola v Tvojom veku. Moja mama bola dosť krutá, snažila sa ma vždy vyprovokovať k slzám, musím povedať že sa jej to dlhý čas darilo. Neviem prečo to robila, môjho brata zbožňuje až je to divné. Keď som bola malá, prejedala som sa, bývalo mi zle, mávala som pokazený žalúdok. Otec ma dosť tvrdo kritizoval, tiež že nežer, a to som mala navyše tak dve kilá, nič extra. Mama sa vtedy somnou nebavila, to som mala asi osem rokov, ona bola sklamaná zo mňa a urazená, že sa prejedám napríklad u rodiny a že mi je potom zle. Neviem nakoľko sa dieťa dokáže ovládať a kontrolovať, ale asi som mala nejaký problém, asi to s niečím súviselo. Poviem Ti ale, že časom sa to zlepší. Mám 22 rokov, moja matka má nemá radšej, ale zvykla som si na to. Neviem, či to vyrieši rozhovor s Tvojou mamou. U mňa to prešlo časom, žiadne že od dnes. Je to proces, Ty dospievaš a za rok budeš iná, Tvoj pohľad sa mení, skús čítať, snažiť sa. Zapracuj na tej škole, chodievaj viac von. Skús zobrať tento čas ktorý pred sebou máš, kým si doma, kým sa osamostatníš, ako čas ktorý je tu pre Teba, môžeš veľa vecí, ktoré sa Ti neskôr zídu. Pripravuj sa, cháp to ako čas, kde sa nehodnotí každá lekcia zvlášť ale kde sa učíš a smeruješ k niečomu, aby si bola lepší, kvalitnejší človek. Nevšímaj si veľmi mamu, možno sa jej spýtaj prečo Ti to robí, či by sa jej páčilo, keby si jej hovorila aby nebola taká aká je, určite nie je dokonalá, možno jej tiež povedz "rob so sebou niečo". Tá psychologička je dobrý nápad, pomôže Ti preklenúť toto ťažké obdobie. Veľmi Ti držím palce na maturite a hlavne vo vzťahu k sebe samej.