Autor otázky: Martina
depresia - dilema
(číslo príspevku 37.136, zo dňa 14.09.2004. videné 402x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 37136:
Dobrý deň!
Mám, dá sa povedať, menšiu dilemu.Problémy sa začali asi pred 4 rokmi.Odmalička beriem lieky na epilepsiu(Timonil retard,mierna forma-záchvat od 3 rokov nemám)a moja pani neurologička si myslela,že by mi mohol pomôcť Pyridoxin.Brala som ho istý čas,ale začal sa prejavovať vedľ. účinok-priberanie na váhe.Myslela som si, že problém je vo mne a takisto mama mi hovorila,že by som nemala toľko jesť(jedla som primerane).Začala som sa trápiť diétami a jojo efektom a moje sebavedomie by sa vošlo za necht...v tej dobe(mala som 15r.)na mne navonok ani nebolo vidiet,že mám kilá navyše-trosku mi narástol zadok. Problém bol, že som si vsugerovala,že som tučná...a priberala som ďalej.Komplikovať sa to začalo po príchode na strednú školu-v tom obd. mi hl. matka a brat pri každej možnej príležitosti pripomínali,aký mám veľký zadok,že som tučná,že mám schudnúť,že som taká široká,že neprejdem cez dvere....vnímala som to strašne citlivo a zhoršil sa mi aj prospech v škole(a úplne som stratila sebavedomie vo VŠETKÝCH oblastiach-čo mi zostalo),nemohla som spať,učiť sa,usmiať sa atď. Raz som si prečít.článok v novinách a viacero príznakov depresie na mňa sedelo,ale keď som zašla za lekárkou,aby mi "predpís." psychologičku(čírou náhodou som objavila ordináciu jednej ps.),aby som nemusela platiť vyše 300Sk/hod.,tak sa na mňa vykričala,že ona si nemyslí,že by som potreb. psychológa.Medzitým som siahala na sladké čoraz častejšie, a doteraz sa toho neviem zbaviť(predtým som vážila 52 kg,dnes 70 pri výške 163cm). Pomohla mi až neskôr moja triedna,keď som sa rozplakala na hodine pri odpovedi.Pár mes. som navštevovala školskú psychologičku,kt. mi veľmi pomohla.Ale derprsív. nálady sa mi vracali ešte asi 1,5 r.potom.Pmýšľala som na únik,ale zachránila ma spolužiačka.Dnes(18r.) sa mi ešte občas vracajú depresív. nálady,ale už to nie je také zlé.Som odolnejšia voči maminým rečim "musíš so sebou NIEČO ROBIŤ",al trápi ma to,pretože chcem schudnúť, no nedokážem to,pretože si neverím.Problémom je ,že tento rok budem maturovať a nie som schopná dostatočne sa koncentrovať aniečo sa naučiť- od tej doby mám problémy aj s pamäťou.Kvôli mame a jej rečiam som sa už aj vyplakala,a myslím si,že by som sa sňou aj mala o tom porozprávať, aby ma podporila ,a neponižovala a nepodceňovala ma(že som neschopná,nešikovná...).Ale jednak sa jej to bojím povedať- obávam sa prudkej reakcie,ale takisto by som jej nechcela ublížiť,pretože si myslím,že vzniku mojich derpresií dopomohla hl. ona.A nechcem ,aby sa trápila.Mala by som sa s ňou o tom porozprávať, alebo to nechať tak?Ďakujem za Vašu pomoc.