Odpovedal:
Monika
|
Re: depresivna porucha
(číslo príspevku 36.489,
zo dňa 04.09.2004.
videné 369x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 36489:
Ahoj Baška. Poznám tvoj problém. Niekoľko rokov trpím depresiou a úzkosťami Mala som stavy, že som pomýšľala na samovraždu, plakala som celé dni, nespala som, alebo som prespala celé dni. Na ničom mi nezáležalo, bola som neskutočne unavená. Trápili ma všetky problémy ľudstva. A vinu som samozrejme pripisovala sebe. Bolo to na zbláznenie. Nedalo sa tomu nijako uniknúť. Prechádzky v parku, dovolenka, pekné miesto, dobrí ľudia....blá blá. To všetko je blbosť, depresia išla všade so mnou. Moje šťastie je v tom, že mám dve malé deti a milujúceho muža a to ma prinútilo ísť k psychiatrovi. K tomu cudziemu človeku, ktorému som nechcela nič povedať, ale bol moja nádej. A vlastne som mu ani nehovorila o svojom súkromí a problémy, ktoré ma trápili. On potreboval len vedieť, čo mi to spôsobuje (plač, pomyslenie na samovraždu, nespavosť únava....) Už len samotné rozhodnutie ísť k doktorovi, je polovoca víťazstva. Povedal mi, že všetko je len chémia. A problémy, ktoré prežívam, v skutočnosti ani nemusia byť problémami. Nasadil mi lieky a za chvíľu som bola von. Tie lieky urobili svoje. Odrazu som sa dívala na svet inými očami. Lieky beriem už niekoľko rokov. Už je to v nižších dávkach, ale žijem normálnym životom. Od vtedy som prežila veľa krásnych chvíľ. Keby som si vtedy zobrala život (keď odmyslím čo by to spôsobilo mojim blízkym), vybrala by som si nič. A výber medzi ničím a životom, nie je výber. Ty si môžeš vybrať medzi trápením a životom. 8 rokov trápenia je dosť veľa, mohla by si začať žiť. Si veľmi mladá. Skús pozbierať zbytky síl a násť aj iné riešenie ako je alkohol a mariška. Život naozaj za to stojí.
|
|
|