Autor otázky: Timea
Somatoformná autonómna funkčná porucha?
(číslo príspevku 34.675, zo dňa 02.08.2004. videné 373x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 34675:
Dobrý deň, mám 21 rokov ale už asi 4 rok sa mi s prestávkami opakuje ten istý problém. Začalo to asi tým, že keď som mala asi 17 išla som s rodičmi do zahraničia a v aute sa mi začala krútiť hlava - pravdepodobne dôsledok nízkeho tlaku. Dovtedy mi nič nebolo, a tak ma to veľmi vystrašilo, lebo to neprestávalo. Lenže keď to prestalo dostala som záchvat strachu - zle sa mi dýchalo, srdce mi búšilo, triasla som sa a potila. Asi do 1 hodiny to prešlo a viac som na to nemyslela. Lenže odvtedy sa moje problémy začali. Začala som sa báť chodiť do školy, aby ma to tam nepostihlo a druhí si nevšimli, že nie som o.k. Trvalo to asi 1 mesiac a postupne som sa z toho dostala. Odvtedy som začala svoje telo pozorovať....Počula som, vraj dýchanie pomáha ukľudňovať, no práve to je to, čo mi navodilo tieto úzkostné stavy. Začala som sa na to sústrediť a odrazu sa ma zmocnil pocit, že sa už viac nenadýchnem a bolo mi čím ďalej horšie. Neviem si to vysvetliť, pretože viem, že je to hlúposť, ale príde to vždy tak nejak samé. Zrazu len tak ležím v posteli a "čosi" v hlave ma núti sa na dýchanie sústrediť a vtedy sa začnú prejavovať všetky tie nepríjemné pocity s tým spojené....búši mi srdce, znervózniem a mám pocit že umieram. Nepociťujem však žiadne závraty. Najviac ma trápi, že viem, že je to hlúposť sa takouto myšlienkou zaoberať, no napriek tomu sa mi to samé vnucuje. Po pár dňoch to samé zase prejde. Takéto zlé a dobré obdobia sa striedajú. Jeden čas sa cítim tak perfektne, že si myslím, že je to všetko za mnou. Ibaže stačí že niekam cestujem a hoci som celkom vyrovnaná, ten pocit sťaženého dýchania ma začne prenasledovať, hoci sa snažím kľudne pozerať cez okno....Často ma to prepadne aj v práci a nedokážem sa na nič sústrediť, hoci by som veľmi chcela. Najhoršie je, že moje okolie vôbec netuším, že mi niečo je. Ale ja sa vtedy cítim ako v inom svete. Čítala som množstvo článkov o takýchto poruchách, no neviem, kam sa zaradiť. Viem, že to nie je celkom v poriadku. A viem aj to že je to čisto psychická záležitosť, pretože všetky vyšetrenia, či už krv alebo ekg sú v poriadku. Čítala som o somatoformnej autonómnej funkčnej poruche. Môže to byť ono? Ak nie, čo by to mohlo byť? Viem, že každý človek má z niečoho strach a toto je to jediné z čoho mám strach ja. A keby som toto odstránila zo svojho života, bola by som veľmi šťastná. Poradte mi prosím, ako sa spriateliť s dýchaním a nebáť sa ho? Chcem len podotknúť, že nič si nevymýšľam a nenavodzujem, ako by sa možno zdalo. Rodičia si myslia že som hypochonder a na moje problémy už nereagujú. Verte, že by som chcela oveľa radšej žiť bezprobémový život ako ostatní moji rovesníci. Vopred ďakujem za Vašu odpoveď.