Autor otázky: Martina
|
Neviem sa rozhodnut som zufala II.
(číslo príspevku 34.558,
zo dňa 29.07.2004.
videné 471x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 34558:
Dobry den, asi pred mesiacom som pisala prispevok: Neviem sa rozhodnut som zufala. Presiel mesiac a ja som sa rozhodla, ze mu dam cas (cca 1 rok) a uvidim, ci sa z toho dostane. Snazim sa mu byt oporou a pomahat ako sa da, aj ked nas deli 400km. No poviem vam uz je toho na mna privela a uz nevladzem. Boli sme za psychiatrom, dostal lieky Coaxil a diagnoza je depresia s nazankmi uskosti. Jeho rodina to berie dost na lahku vahu a myslim, ze je tam este pod vacsim psychickym tlakom, ako bez nich. Beru ho za zdraveho cloveka a jeho matka si naivne mysli, ze je uz z toho von. Je naivna, pretoze za dva tyzdne sa z toho dostat neda. Zdôveruje sa mi niekedy so svojimi stavmi, rozpravame sa. Ale aj tak mam taku bezmocnost, chcem mu strasne pomoct, bojim sa o neho a celkovo som z toho zmetena a niekedy neverim, ze sa z toho dostane:o( Neviem sa uz smiat, casto placem, som z toho nestastna. Uz mam niekedy pocit, ze uz aj ta laska co je medzi nami, uz ju davno prekrocil ten smutok a je nad nou. Najviac ma trapi, ze som sama, ktora mu moze pomoct, lebo rodina sa tvari akoby nic. O chvilku odide do zahranicia na dost dlhu dobu a bude bez rodiny a neviem ako to bude znasat. No a povedala som si, ze mu poviem ako sa citim, aka som z toho nestastna, ze proste ak sa z toho nedostane (za tu dobu), tak ho necham, ze som mlada a chcem sa tesit so zivota. Neviem ci mu mozem toto povedat, doteraz som sa snazila byt pri nom v "pohode" aby sa netrapil, tym, ze mna to trapi. Chcela by som mu to povedat, co mam vo svojom vnutri. Chcem sa opytat aj psychologa, aj ludi ktori s tym maju skusenosti, je lepsie mu povedat o svojich pocitoch, alebo mam na neho brat ohlad a snazit sa byt v pohode? Dakujem za skoru odpoved.
|
|
|