Autor otázky: Marek
Pomôžte mi prosím - vzťah s dievcaťom
(číslo príspevku 34.108, zo dňa 19.07.2004. videné 1977x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 34108:
Dobrý deň pán doktor.

Nikdy som neveril, že sa mi(23) to može niekedy stať ale stalo sa. Ide o môj 2,5 ročný vzťah s dievcaťom (20), ktoré bezbreho ľúbim a bez ktoreho uz neviem žiť. Na Zemi by ste nenašli lepšieho človeka. Vždy mi stála po boku keď som ju potreboval,kazdú hodinu mi volávala,nevedela si predstavit existenciu bezomňa. Ja som to začal asi brať ako samozrejmosť a mam aj v poslednom čase toho veľa, čo viedlo k častým hádkam. Tie však boli vždy len kôli maličkostiam a na druhý deň sme o ničom ani nevedeli. Často mi vyčítala,že jej pred tým ako ide spinkať ani nezavolám. A bola to z časti aj pravda, lebo som to odsúval vždy na neskôr a potom uz spala. O tomto hovorím preto lebo tým chcem povedať, ako je moc citlivá a zraní ju aj takáto drobná vec. Ako teraz listujem v telefóne SMS-ky za posledné 4 mesiace tak kazdá začína slovami ,,mojko nezavolal si mi a ja uz idem spinkať,Ľúbim ťa atď.", ja viem,že toto nieje pre ňu maličkosť..Ona je človiečik ktorý stavia z maličkostí..Skončila teraz strednú a má prázdniny. No ale teraz k tomu nášmu problému:

Pred mesiacom sme sa pohádali cez telefón. Ja som niečo vyčítal (nerozvážna hlúposť-moja chyba) aj ona. Ale zas to nebola hádka pre ktorú sa ľudia rozchádzajú. So slovami ,,Keď sa prestaneš nafukovať,tak mi zavolaj" ukončila rozhovor a zavesila. A tuto ešte jednu vec chcem podotknúť. Keď sme sa pohádali tak mi nakoniec skoro vždy zavolala ona a so slovami že má svoje dni a je nervózna,alebo proste, že sa mi omlúva že na mňa kričala,nemyslela to tak,že ma ľubi urovnala hádku. No ale teraz k tomu osudnému dňu. Takže s týmito slovami mi zložila. Myslel som si že však zavola aj keď som si uvedomoval väčšiu vinu. Nezavolali sme si týždeň a pre mňa to bol najhorší týždeň v živote ale napriek tomu som nezavolal.Keď mi nakoniec zazvonil po 7 dňoch mobil a videl som že mi volá MOJKO..nezdvihol som ju a 5min.na to volala znova a ja som ju položil. Bola vo mne láska aj hnev. Doteraz sa mi zdá o tých dvoch osudných hovoroch,ktoré som nezdvihol a sníva sa mi o nich.Volala mame,že je jej veľmi zle a že ma hrozne potrebuje a že jej to nezdviham...Ja som jej nezavolal az po troch dňoch. Bolo to iba ,že kto čo robi ako a čo vybavuje. Nič som si neprípušťal. Až keď mi slúbila že mi zavolá a ona nezavolala.Volal som druhý krát a ona mi na druhý deň znova nezavolala. To už som nevedel pochopiť...volala mi stále a teraz nič.Tak som jej zavolal a spýtal sa prečo mi nevola a a nepíše? Povedala,že sa niečo veľmi zmenilo a že ona už nieje taká ako bývala...neveril som čo počúvam a k čomu to všetko smeruje...rozhovor skončil plačom na oboch stranách pričom sme rozobrali celý ten týždeň.Stále sa ma pýtala prečo som jej nezavolal,prečo?To ´´prečo,, počujem všade.Povedala mi že strašne trpela,že to si neviem predstaviť ako moc,že sa triasla a že čakala kedy zavolám. AŽ SA V NEJ NIEČO ZLOMILO.

Hovorí mi,že si potrebuje usporiadať život,zarábať peniaze,chodiť von s kamarátkami, nebyť obmedzovaná. Nikdy som pred dievčaťom neplakal ale keď mi povedala,že nech jej dam čas a že mi môže zatiaľ ponúknuť len kamarátstvo bolo to na mňa veľa.Robil som čo som mohol ale už si neviem poradiť...všetko sa pre mňa končí, chodím všade naprázdno a bolí ma strašne srdce. Kúpil som jej prsteň a ružu stretol sa s ňou a povedal jej všetko čo pre mňa znamená,že si všetko uvedomujem a ako moc by som ten čas chcel vrátiť ť späť o ten osudný týždeň. Prsteň nechcela prijať ale nakoniec ho vzala,povedala mi že ma ľúbi ale už nie tak ako predtým. Myslím,že to až taký problém nebol aby sa takto sekla...a preto som jej povedal aby mi dala jednu - jedinú šancu,nič viac nechcem. Povedala,že teraz mi ju nemôže dať lebo by sme sa obaja trápili a ona by skončila u psychológa..Tomu som nerozumel a tak uz som nevedel čo mam robiť a toho psychológa som navrhol. Súhlasila s tím aby sme tam obaja išli...že mi nič nesľubuje ale,povedala ,že len on náam teraz môže pomôcť dať sa znova dokopy...No a na záver by som chcel povedať,že cez sestru ktorá s mojim dievčaťom je v kontakte,som sa dozvedel,že cez ten osudný týždeň,nejak tretí deň bola niekde na hodoch...a táto vec ma strašne trápi...neviem čo si mám o tom myslieť,čo sa tam udialo,s kým tam bola? Prečo tam bola?Bojim sa toho že spravila niečo nerozvážne,alebo že sa jej niečo stalo... Potomto výlete sa nejak zmenila a sestra hovorila,že z nej má taký pocit akoby chcela zistiť či môže byť bezomňa.To už nieje dobré a ja už neviem čo mám robiť a chcem skúsiť toho psychológa...Ona sa nemohla zmeniť kôli našej hádke...nechcem tomu veriť po 2,5 roku spoločného súžitia.Už sme boli ako mladý manželia...Čo sa v ten týždeň odohralo ma veľmi prenasleduje,aj ten jej výlet.Ani neviem či sa jej mám na to opýtať.Nemal by som o tom vediet.Milujem ju viac než svoj život,ona ma tak ľúbila tiež a potrebujeme pomoc...veľmi,veľmi...nemôžem byť bez nej, v každej hľadám jej pohľad,vôňu jej vlasov,jej úsmev,jej pohyby,jej hlas...pomôžte mi,poraďte mi,prosím ja ju nesmiem stratiť!