Odpovedal: matka2
Re: Popôrodná depresia?
(číslo príspevku 32.868, zo dňa 22.06.2004. videné 625x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 32868:
Ahoj matka,dost som sa rozhorcula pri citani tvojho prispevku....som matka tiez a tiez celkom cerstva..mam 11 mesacnu viktoriu, takze pravdepodobne mame momentalne rovnake oblasti zaujmu...myslim ze cele materstvo beres z velmi zleho konca...a nikdy nebudes stastna ani ty ani tvoj muz a ani syn, ked pristup nezmenis.Nemozes sa vyhovarat len na muza,urcite ti pomoct musi, ten moj mi naozaj pomaha a velmi si to cenim, ale take nieco ako prebalit dceru ako ty popisujes unho nepoznam, skor jeho uplne iny pristup k dcere sa mi paci, taky muzsky...ale su proste veci v ktorych mi zeny sme lepsie a teda to aj robime ale neviem si predstavit ze by sme zili 11 mesiacov bez sexu (sex je vo vztahu dvoch ludi velmi dolezity), asi pred pol hodinkou sme sa domilovali, moj muz teraz spi, ja sa este trochu vzdelavam a dcera spinka, aj ked nei velmi dobre , lebo ma horucky zo zubou, ale vsetko funguje, kazdy si najde svoje miesto v rodine a o tom to je....zo zaciatku nebolo ani mne vsetko jedno...stale len s malou doma, navyse sme mali vela zdravotnych problemov, a ja som velmi aktivna,ale aj prisposobiva zaroven, proste to len vsetko zle beres podla mna...mame spolok mam a naozaj ani jednu nepoznam ako teba...mozno ti pomoze sa trochu rozptylit, odkial si?ak by si bola blizko mna, kludne sa stretnime...ukazem ti ako zijeme mi matky, je to vzrusujucejsie ako by sa dalo predpokladat...mimochodom s tym mliekom...vsetky deti dlho kojene su na matku viac viazane a teda zaspavanie na prsniku je uplne bezne...to ze ti ako rocny neprespi viac ako 2-3 hodinky nie je urcitelen jeho chyba...je mnoho metod ako predlzit dietatu spanok....Viem ze cely cas ta len kritizujem, prepac ak to vyznie kruto ale ako som spominala rozhorcuil ma tvoj clanok, pretoze som v tej istej situacii ako ty a od dokonalej matky sa vzdalujem na mile no aj tak si pripadam momentlane velmi stastna a moju viktoriu by som nevymenila za nic na svete a snazim sa byt k nej vzdy usmiata aj ked je to mnohokrat velmi tazke,a le ved zivot na vzdy prinesie s radostou aj starost a ked sa s tym smierime dokazeme vnimat hlavne tu radost, ak nie, starosti sa nam radost uplne prekryju...a to predsa nechces urcite....chod pobozkat synceka, manzela nezne pohlad a usmej sa...a vazne ozvy sa odkial is..kludne s amozme stretnut....