Autor otázky: Matka
Popôrodná depresia?
(číslo príspevku 32.691, zo dňa 20.06.2004. videné 1271x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 32691:
Odkedy sa mi narodilo dieta mam pocit, ze vsetko v mojom zivote sa postupne ruca. Mam 27 rokov, pred skoro 2 rokmi som sa vydala za cloveka, s ktorym som chodila asi 8 rokov, nehovorim, ze bolo vsetko v pohode, ale zvladali sme to. Po svadbe som hned otehotnela, a odvtedy uz nic nie je ako predtym. A od porodu prezivam zo dna na den vsetko ako jedno velke sialenstvo. Utesovala som sa, ze to su hormony, ale trva to uz rok. Moj zivot sa absolutne zmenil, popri dietati, ktore nechce vobec spavat, nemam cas na nic. Za tych par hodin, na ktore ho dam niekomu postrazit sa usilujem stihnut aspon zakladne fyziologicke potreby /ako aspon raz sa v klude najest/ a obcas aj doma poupratovat a take tie veci.... Vecer sa snazim dieta uspat, a v noci kazde 2-3 hodiny vstavam a opat sa snazim uspat dieta, ktore proste dlhsie spat nevydrzi.
Mysim, ze moj hlavny problem je, ze strasne zavidim manzelovi, uz aj to, ze moze chodit do roboty, a samozrejme, ze moze chodit za kamaratmi a pozerat televizor a vsetky tie obycajne veci, ktore sme predtym robili spolu. Ja mu potom vycitam, ako sa nam nevenuje, tak sa chvilu zahra s dietatom, alebo ho prebali a pod. ale potom uz je to zase na mne, lebo on musi do roboty /na vylet, na fotbal, atd.../a v noci mi aj tak nemoze pomoct, lebo jedine pri com dieta zaspi je moj prsnik.
Je mi luto, ze odkedy sme sa stali rodicmi, uz akoby sme neboli partnermi, ale len dvaja ludia, co vedla seba ziju. Ani sa nemame kedy porozpravat, a to uz vobec nehovorim o nejakom sexualnom zivote. Par krat sme to skusali, najprv to vobec neslo vdaka nasledkom z porodu, a teraz ma to uz ani neboli, ale ani nemam chut, ked si predstavim, ze on sa potom otoci a zaspi a mne sa akurat zobudi dieta a nasleduje nocna smena.
Pripadam si zneuzita a vyuzita, dala som sa nahovorit na dieta, a najprv mi to znicilo telo - z milenky som sa zmenila na vyrobnu mlieka, znicilo mi to nervy - nespavam, nejem, a nici mi to manzelstvo. A napriek tomu citim taku obrovsku lasku k mojmu malemu synovi, ze som aj ochotna sa vsetkeho vzdat, lenze stava sa zo mna nervozna a hystericka matka, ked necitim lasku od manzela, bojim sa, ze sa velmi upnem na syna a budem tu lasku vyzadovat od neho aj ked bude dospely. Preto by som nechcela, aby moje manzelstvo takto rychlo skoncilo.
Ako mam byt manzelkou aj matkou a este aj sama sebou naraz?
Kazde 2-3 dni placem a blbnem, a vzdy si potom slubujem, ze uz to bude dobre, a vzdy sa to vrati. je mi strasne luto, ze prvy rok zivota mojho dietata som sa len trapila, a nedokazala som sa z neho tesit, ale to uz sa neda zmenit. Potrebujem to ale zmenit teraz a cim skor, lebo zacinam mat pocit, ze moje dieta je to jedine, kvoli comu tu este ostavam.