Autor otázky: Paťa
Nevera
(číslo príspevku 32.407, zo dňa 15.06.2004. videné 1863x)
ODPOVEDAŤ
 

Text príspevku číslo 32407:
Po dvanastich rokoch manzelstva som zistila, ze ma moj muz frajerku. Asi pred pol rokom som si vsimla, ze dostava cudne SMS-ky, typu: milujem ta, dufam, ze ma nepodvadzas a tak. Moj muz mi vtedy povedal, ze to si baby robia srandu. Nedavno zase prisla SMS-ka a tak som na to cislo zavolala. Zdvihla mi to baba a povedala mi to. Moj muz, po kratkom zapierani, sa tiez priznal. V poslednom case mame s muzom vazne problemy. On nikdy nie je doma, pride tak na vikend a vtedy je mlcanlivy a unaveny. Je velmi pracovne vytazeny,ale takto sa predsa neda zit. Ja som momentalne doma na materkej (mame adoptovaneho stvormesacneho syna) a cela domacnost a vychova deti je a vzdy bola na mne. Muz mi pomaha minimalne. Cely zivot nepoznam nic ine, len z roboty do skolky, potom do skoly pre starsieho syna (11 rokov). Doma ma cakala dalsia sichta. Nikdy sa nestaral kto nakupi, vynesie smetie, alebo kto uprace. Ked pride domov, len zhodi spinave veci a naje sa.Vzdy som si priala, aby zobral starsieho syna na bicykel, alebo do kina. No, i ked ho ma rad, tak sa mu venuje minimalne. Navyse je typ, ktory vyhladava spolocnost a stava sa dost pravidelne, ze sa niekde zabudne. A zabudne sa aj na celu noc. Tym, ze podnika a ma aktivity aj v inom meste, nikdy neviem ci pride a kedy pride, kde je a co presne robi. Vecne som mu vycitala, ze som sama, ze sa o nic nestara (hoci finance zabezpecuje nasu rodinu vylucne on a zijeme si na pomerne slusnej urovni). Ale peniaze predsa nie su vsetko. Priznam sa, ze som casto nervozna a kricim. Manzel ma na to stale upozornoval, ze ho len kritizujem, ze ho nikdy nepochvalim, nepodporim. Ze on vsetko robi pre rodinu. V sexe to tiez nebolo uplne OK. Bolo obdobie, ked ma "otravoval" kazdy den. Ale, ja za to nemozem, nie som nejaka sexualna maniacka. Potrebujem na to atmosferu a klud a nedokazem to robit medzi vysavanim a varenim. Este musim podotknut, ze moj muz ma stale zahrnoval laskou a vzdy tvrdil, ze som pre neho jedina. A kvoli tomuto vsetkemu, po jedenastich rokoch nasiel dvadsatrocne dievca, kt. ho vie pochopit, pohladit a dat mu lasku. Teraz je rozhodnuty, ze bude zit s nami, ze mu zalezi len na rodine a dufa, ze to vsetko pomoze nasme vztahu a bude lepsi. Ale ja sa s tym neviem vysporiadat. Stale placem, nespim a nejem. Som na nervy. Strasne to boli. Nikdy by ma ani vo sne nenapadlo, ze ma moze take nieco postretnut. Ked ho vidim, tak si ho predstavim, ako to robi s tou babou. Neviem, ci este niekedy spolu budeme moct nieco mat. Citim to ako strasnu krivdu. Nemala som sa to nikdy dozvediet. Chcem sa poradit, ako dalej. Da sa to prekonat? Ja viem, cas vsetko zahoji. Ale teraz sa mi to nezda. Navyse, vobec neviem, ako sa mam spravat. Ked mu budem nadavat, tak ho mozem fakt stratit, ale ako mozem byt mila a usmievava, ked sa mi stale tisnu slzy do oci? Ani neviem, ci mu este dokazem verit. Ked mu pride SMS-ka, budem striehnut, ci to nie je od nej. Ked nebude doma, tak si ho budem predstavoval s nou. Hoci povedal, ze to hned ukonci a ze mu musim doverovat. Dakujem za akukolvek radu.