Odpovedal: Eva Re: Nevera (číslo príspevku 34.595, zo dňa 30.07.2004. videné 511x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 34595: Ahoj Paťa. Prešiel už mesiac od posledného príspevku a ty si už možno problém vyriešila a nechceš sa k nemu vracať. To, o čom si písala mi je veľmi blízke. Pred piatimi rokmi som prežívala niečo podobné. Manžel bol často kvôli práci odcestovaný. Dovtedy sme mali manželstvo v pohode, mali sme k sebe absolútnu dôveru, vo sne by ma nenapadlo že sa nám niečo také prihodí. Ale stalo sa. S jedným veľkým rozdielom. Môj muž sa zaľúbil a sám mi to oznámil. Ten cit bol z jeho strany taký silný, že zvažoval odchod od rodiny. Moje pocity boli veľmi blízke tvojim. Ale život bez neho a s rozpadnutou rodinou som si nevedela predstaviť. Presvedčila som ho, že každý zázrak trvá len chvíľu a dala som mu čas, aby to vyprchalo alebo zoslablo. Asi po roku a pol váhania sa rozhodol zostať s nami. Ak si sa ty rozhodla, že si chceš rodinu aj manžela udržať, neboj sa toho. Ja sama som bola prekvapená, že bolo oveľa ľahšie sa s tým vyrovnávať, ako by som si pred tým bola myslela. Zdalo sa mi, že som vyhrala boj o neho a o náš domov. Bola to potom úľava, prestať neustále myslieť na to čo bude ďalej. Bolo by fajn, keby koniec môjho príbehu bol práve tu. Ale zrovna tento týždeň som sa dozvedela, že sa znova stretávajú. Neviem ešte ako s tým všetkým naložím, je to veľmi čerstvé. Ale obávam sa, že ťahám za kratší koniec a to, čo budem chcieť ja, asi nebude rozhodujúce. Paťa, využi šancu, ak o vás môžeš rozhodnúť ty. Uvidíš, ako sa váš život bude ďalej vyvíjať, ďalšie rozhodnutia môžeš robiť aj neskôr. A neboj sa, že na to nebudeš vedieť zabudnúť. Po nejakom čase na to budeš myslieť stále menej a menej. Eva