Odpovedal: anonym Re: Odcudzenie, manžel mi s ničím nepomôže (číslo príspevku 29.999, zo dňa 06.05.2004. videné 253x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 29999: Ahoj. Verim, ze problem, ktory mas, Ta urcite velmi trapi. Neuveris, ale rovnaku situaciu som zazil aj ja, ALE z druhej strany. Po par rokoch manzelstva to prestalo klapat a rodine som venoval minimum casu. Mam dceru, ktora ma teraz 7 rokov, a to co popisujes u manzela, citim aj ja. Mam dceru velmi rad, ale moje "mat rad", to nie je kazdodenna starostlivost o nu, neviem ako by som to nazval, ale napriek tomu, ze dcera ma ma velmi rada, neviem jej venovat viac ako chvilku, neznie to velmi dobre, ale velmi rychlo ma "unavi", ked som bol unaveny z prace a lezali sme spolu v posteli a recnili, casto som pri nej zaspal :(. Ja viem, teraz na mna bude utocit vela "dopisateliek" z edusanu - a budu tvrdit, ze som sa nemal zenit a plodit potomka. A maju pravdu - ale ako moze clovek o sebe tieto veci vediet skor ako to prezije ? Myslim ale, ze problem moze byt aj v tom, ze ochladol vztah a clovek, ktory sa uzatvara do seba, nema vela sil venovat sa dietatu. Moj problem dopadol nakoniec tak, ze som sa odstahoval zo spolocneho bytu. SAMOZREJME, ze nie kvoli dcere ale kvoli problemom vo vztahu s manzelkou. Dcera mi velmi chyba a navstevujem ju 4-5x tyzdenne na hodiny dve, niekedy viac a pri dlhsej navsteve zase citim tu zvlastnu "unavu". Ja viem, robim chybu, a blbo sa mi to vsetko pise, cele to pisem vlastne preto, aby si mozno pochopila, ze ani tvoj muz mozno nie je velmi schopny venovat vela casu dietatu, alebo cely problem lezi niekde inde - vo vasom vztahu. V kazdom pripade, jedno je iste - ak chces problem vyriesit, musite o tom spolocne a UPRIMNE rozpravat. Tiez doporucujem ist za psychologickou (alebo do manzelskej poradne), ak je to vazne.