Autor otázky: Vika
Praca!!
(číslo príspevku 28.838, zo dňa 16.04.2004. videné 321x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 28838:
Dobry den. Som uz zufala a prosim o pomoc vsetkych, co prezivaju nieco podobne, ako ja...
Mam 29 rokov, som 7-rokov vydata, bezdetna, pracujem osmy rok v jednej firme. A tu sa zacina moj problem. Firma, pre ktoru pracujem, je zatial jedina moja pracovna skusenost. Mam zodpovednost za uctovne spracovanie asi 5 firiem (s rovnakym majitelom), a za celu administrativu tykajucu sa vela budov a aut (bol mi sice dopriaty luxus - bolo mi dovolene prijat sekretarku, ale ak nahodou spravi nejaku chybicku, idem na koberec ja). Som pretazena, unavena, znicena, znechutena, dovolenku som nemala asi 2 roky (nie je cas), som myslou 24 hodin v robote...zaspavam nadranom, lebo od vecera lezim v posteli a rozmyslam, co som este nestihla, co musim stihnut zajtra, a ci to stihnem, a ci pri tom mnozstve informacii na nieco nezabudnem, a moj mozog uz prestava pracovat, navyse som zacala mat zdravotne problemy so zaludkom, o neschopnosti otehotniet (o co sa snazime uz asi 2-roky) ani nehovorim. A vsetko, cele moje telo mi krici, ze odtial treba vypadnut, a okamzite, lebo to uz dlho nevydrzim. V noci premyslam, co poviem sefovi, ako mu oznamim, ze koncim, vzdy si pripravim perfektny prejav, a rano sa nadavkujem kavami a cigaretami, a frcim zasa...a prejav je prec. Problem je v tom, ze som skor submisivny typ, a sef je silne dominantny, az despoticky. Zacinam mat z neho strach, nedokaze pochopit, ze neviem fungovat na 150%, ako by chcel, ked spravim nejaku chybu, je cholericky, a nadava, na druhy den je ale zasa ako med. Nastastie chodieva do kancelarie tak raz do tyzdna, a zdrzi sa asi 30 minut. Uz si pripadam ako sialena, hladam v kancelarii odpocuvacie zariadenie a kamery, proste paranoie...bojim sa, ze ked odidem, bude ma prenasledovat (vela veci o jeho aktivitach viem). Uvedomujem si, ze je to vsetko hlupe, ze skutocnost by bola taka, ze by mi zazelal vsetko dobre a uz by sme sa nikdy nestretli...ale nedokazem tie neprijemne pocity zastavit, je to zacarovany kruh, uz nevladzem dalej...nedokazem ani odist, ani zostat...ked mu poviem, ze potrebujem pribrzdit, ze nemam mozog matematickeho genia, odpovie, ze to treba vydrzat, ze aj on toho ma vela.