Odpovedal: Lea Re: Praca!! (číslo príspevku 28.925, zo dňa 16.04.2004. videné 221x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 28925: Milá Vika, aj ja som v dosť podobnej situácii, aj keď nemám šéfa, ale šéfku, a predsa len s trocha odlišnou povahou. Do zamestnania (moje druhé) som nastupovala po materskej s obrovským elánom. Strašne ma tá práca bavila, bola som plná nadšenia, prežívala som doslova euforický pocit, že robím niečo, čo ma baví. Časom som ale zistila, kto sú moji nadriadení (majiteľka firmy + jej manžel) a ide ma rozhodiť od zlosti. Šéfka má po 40-ke, zaobstarala si prvé dieťa, prácu prenechala na mne a kolegovi, do firmy príde len na to, aby prikazovala a rozkazovala. Dala nám toho na plecia veľmi veľa, takže prichádzam domov totálne vyšťavená. Hoci si uvedomuje, že to zvládame len tak-tak (občas povie - ja viem, že to tu máte ťažké, naozaj vás obdivujem), zabudla to zohľadniť aj na plate. Takže beriem 10 tisíc čistého, hoci ona má na účte milióny, vlastní dva družstevné byty a jeden luxusný rodinný dom. Jednoducho - platí, že čím má človek viac, tým je lakomejší. Do práce chodím s absolútnou nechuťou, pretože nech sa snažím akokoľvek, nikto moju snahu neocení. Nikto mi nezaplatí nadčasy, ani to, že musím robiť aj v sobotu a nedeľu, aby som všetko stihla. Dokonca pri práci používam vlastné auto a vlastné pracovné pomôcky (od manžela som dostala diktafón na porady, internet mám tiež doma a nikto mi naň naprispieva ani korunou, hoci ho na 90% využívam kvôli práci). Takisto uvažujem o zmene zamestnania, ale zrejme až po druhej materskej. Trochu mám však z toho obavy. Tebe držím palce - chce to asi urobiť ten prvý rázny krok, a veriť, že bude už len a len lepšie. Reakcie na príspevok: Re: Praca!! (174x, Mirka pre Leu, zo dňa 2004-04-16)