Autor otázky: Denisa
Nešťastná matka
(číslo príspevku 23.290, zo dňa 05.11.2003. videné 1137x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 23290:
Opis môjho problému bude asi trochu dlhší, aby ste pochopili o čo ide.

Mám sestru ( Terka ), ktorá má 45 rokov, dobrého manžela ( Feri ), dvoch dospelých synov
( Dušan – 24 rokov a Denis- 22 rokov).
Denis má dobrú prácu, slušne zarába, diaľkovo chodí na vysokú školu, má trvalý vzťah s priateľkou, na prvý pohľad – žiaden problém.
S Dušanom začali problémy pred rokmi. Nedokončil strednú školu, túlal sa, pričuchol k alkoholu viac ako len symbolicky, okradol rodičov i príbuzných, až to zašlo tak ďaleko, že urobil niekoľko vlámačiek do obchodov, kde síce nikdy nespravil veľkú škodu ( kartón cigariet, rozbitý výklad a pod. ), ale o to nejde.
Nebudem všetko opisovať, to by bolo veľmi dlhé, skončilo to tak, že Dušana odsúdili, a skoro na 5 rokov zavreli. K tomu všetkému musím dodať, že Dušan bol doma veľmi milý chlapec, pomáhal, v obci, kde žijeme ho mal každý rád, bol spoločenský, každého zďaleka zdravil.
Kým bolo všetko v poriadku, celá rodina bola šťastná, často sa stávalo, že keď sme prišli k nim na návštevu, pristihli sme ich ako tancujú, alebo si len tak sedia na kolienkach, až som im závidela.
Všetky tie nahromadené problémy, Dušanov pobyt vo väzbe znášala Terka veľmi zle.

Nezanedbateľný problém bol aj finančný. Predstavte si každé dva týždňe návštevy vo väzení, neustále posielanie balíkov, až sa mi to niekedy zdalo voči Denisovi nespravodlivé – ten zlý stále dostával a tomu dobrému sa neuchádzalo. Všetci sme pomáhali ako sa dalo, či psychicky, ale aj finančne – to hlavne naša mama a babka, otec už žiaľ nežije. Obdobie troch rokov, ktoré nasledovali po Dušanovom zatvorení boli veľmi ťažké. Každá rodinná udalosť, či oslava sa končila Terkiným hysterickým záchvatom, plačom, výčitkami voči sebe samej, kde urobila chybu, že Dušan medzi nami nie je. Jej manžel sa snažil ako mohol pomôcť jej, podporiť ju, ale to bolo na nič a okrem toho sám predsa prežíval to isté, len sa nevedel vyplakať. Z veselého Denisa, ktorý ešte aj v dospelosti svoju maminu vybozkával len tak a hocikedy, sa stal uzavretý, tichý mladý muž, ktorý doma slova nepreriekol a trpel scénami, ktoré videl a počul. Až prišiel deň, kedy Dušana prepustili na podmienku, ostalo mu neodsedených 18 mesiacov.

Celá rodina ho čakala domov bez výčitiek a s odhodlaním pomôcť mu zaradiť sa do života.
Myslím si, že sa nám to aj podarilo. Veľmi rýchlo s pomocou môjho manžela dostal dobrú prácu, kde si slušne zarobil. Postupne si začal nakupovať veci – oblečenie, hi-fi vežu, boli sme radi. A vtedy to prišlo: Terka si siahla na život! Pohltala lieky a zapila ich alkoholom.

Zachránila ju len rýchla Denisova reakcia a pomoc lekárov. Nechápali sme - prečo práve teraz, keď sa všetko vracalo do normálnych koľají? Najhoršie na tom bolo, že po týždennom pobyte na psychiatrickom oddelení ju prepustili domov a keď som sa opýtala lekára čo ďalej, ako sa máme k nej správať, máme sa pýtať, vyčítať, ľutovať, čo máme robiť som dostala odpoveď, že nič, len dávať pozor, aby nevynechala lieky. Chodila, vlastne dodnes chodí
na kontroly do psychiatrickej ambulancie, ktoré trvajú asi tri minúty, kým jej lekár predpíše lieky, žiaden rozhovor, žiadna otázka, nič. Bola som nahnevaná a hlavne sklamaná z toho všetkého. Asi som bola veľmi naivná, keď som si myslela, že to funguje ako vo filmoch, asi sme natrafili na nesprávnych ľudí. Nástojila som, aby Terka zmenila lekára, aby sme hľadali pomoc inde, no ona sama nechcela a pomaly som strácala podporu aj okolia. Zrejme sme boli už z toho všetci unavení.

Najhoršie však prichádza až teraz. Pred týždňom som sa dozvedela, že Dušan pôjde späť.
Nepoučil sa a znovu má problém so zákonom. Keď mi to Terka hovorila, povedala, že to ešte raz celé nezvládne – súd, väzenie, a ani nechce zvládnuť. Vie, že to čo robí Dušan nie je správne, že je to zlé, ale je to jej syn a chce mu pomôcť, bojí sa o neho. Osobne som presvedčená, že ten chlapec je niekde vo vnútri chorý, pretože teraz má strach aj on a nechce ísť do väzenia, prečo však nemal strach, keď bral peniaze, ktoré mu nepatrili ? Prečo nemá strach o svoju rodinu, o svoju mamu ?
Povedzte ako toto všetko môže jedna žena, matka zvládnuť ? Bojím sa, že si znovu siahne na život a tentokrát bude dávať pozor, aby to spravila dokonale.

Skúšala som všeličo – byť mila aj možno trochu zlá – aby brala ohľad aj na manžela a druhého syna a skúsila už tentokrát nechať ísť Dušana svojou cestou, ktorú si, zdá sa, vybral. Šancu mal...