Autor otázky: erika35
neviem čo so sebou
(číslo príspevku 188.600, zo dňa 05.05.2009. videné 766x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 188600:
Dobrý deň
Poprosím o odpoveď psychológa.
Už dlhšiu dobu mávam problémy so svojím správaním a veľmi ma to trápi.Robím veci,ktorým sama nerozumiem a neskôr ľutujem svoje unáhlené rozhodnutia,pretože majú aj vážne dôsledky.NApr.Dnes mi došlo rozhodnutie z vysokej školy,že berú na vedomie,že zanechávam štúdium.Napriek tomu,že som sa tak sama a dobrovoľne rozhodla urobiť,pretože som mala pocit,že to nezvládam a prestala ma baviť,veľmi ma to zobralo a len utvrdilo v tom,že žiadnu činnosť nedotiahnem do úspešného konca,celá sa trasiem.Celý môj problém spočíva v tom,že si od istého času vôbec neverím,všetko hneď vzdávam,neverím si v ničom,nezaujíma ma veci a činnosti,kt.ma dakedy nadchýnali,mám pocit menejcennosti,namýšľam si,že som hlúpa a nepotrebná,že nič nedokážem a nie som pre nikoho potrebná a nikto si ma neváži,ale čo je najhoršie najradšej by som zutekala od vlastnej rodiny a pri tom ma napadli tie najhroznejšie myšlienky..Neviem kde to začalo,snáď možno niekde pred dvoma rokmi,ked som mala pracovný úraz a odvtedy aj dlhodobé zdravotné problémy,kt.dodnes pretrvávajú...Predtým som si verila,mala som pocit,že si ma kolegyne vážia,ale po úraze som si pracovne úplne prestala veriť,po preložení na iné prac.miesto som toto nezvládala,dala som výpoveď a nastúpila na iné prac.miesto,opäť som sa zľakla a dala som výpoveď.Teraz so nezamestnaná a som v koncoch,lebo netuším,čo viem robiť,čo by som chcela robiť,čo dokážem a načo mám-obávam sa,že by som nezvládla ani len upratovačku.Mohli by ste mi poradiť,čo by som mohla podniknúť,aby som sa z toho dostala?Na súkromné terapie nemám finančné prostriedky a ku všeobecnému dr.odmietam ísť po sprievodku,nechcem to riešiť takouto cestou,najradšej by som bola,keby neboli o tom nijaké lek.záznamy a keby sa jednoducho dalo len zaklopať na dvere nejakého odborníka.Najradšej by som to vyriešila v tichosti,aby sa o tom nedozvedela ani vlastná rodina,hlavne nie deti,veľmi sa za to správanie hanbím.Prosím poradíte mi?Mám 35 rokov,3 deti.