Odpovedal: erika5
Re: neviem čo so sebou
(číslo príspevku 188.628, zo dňa 05.05.2009. videné 374x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 188628:
Ďakujem krásne ste to napísala.S únavou (a to doslova-som celé dni strašne unavená a nemám problém hocikedy počas dňa zaspať)-bojujem najpravdepodobnejšie od toho úrazu,zato v noci sa neviem vyspať,hoci som príšerne unavená-trápia ma myšlienky a manžel chrápe,ale to môže zasa opäť súvisieť so zdravím-celiakia,poruchy zrážanlivosti krvi,migrény a pourázové bolesti.Deti sú už z plienok dávno vonku,najstaršia dcéra má 12,potom syn 9 a najmänšia 5.S tou 12 ročnou už poriadne trieska puberta a mám pocit,že mi to prerastá cez hlavu-zhoršila sa v účení z jednotiek na trojky,priveľmi sa zaujíma o chlapcov a naopak,neupratuje,v ničom nepomáha,odmieta jesť mäso,strašne málo je,zatvára sa do izby,môžem prísť aj o hlasivky,aj tak ma má v trúbke.Syn detto,ja neviem mám pocit,že preskakuje dva roky svojho vývoja,lebo všetko opakuje po nej.
Bývame v dvojizbovom byte,samozrejme na úveroch,takže ak aj máte chuť sa zahrabať a uvoľniť niekde,tak pokiaľ sú hore nemáte šancu a v noci zasa detto,jedine že by som si ustlala v kuchyni,ale ani tam nemám pokoj,lebo chodí do nej fajčiť.Moji starí rodičia už nežijú,nemám už ani ja ani manžel otca,moja matka je odo mňa cca 80 km a svokra takmer vôbec ku nám nechodí.
Na dovolenky nechodíme,jednoducho si to nemôžeme dovoliť,čiže my sme vlastne stále spolu.Stále s manželom riešime všetko spolu,dokonca si manžel na to tak zvykol,že to odmieta meniť a vyhovuje mu,že prakticky so ťahačom-alebo bola som-myslím tým nápad,zrealizovanie.Doteraz som bola ja čo som vymaľovala byt a o všetkom rozhodovala-rod.kasa,rozhodnutia,že čo sa kúpi,kde sa pojde a manžel skôr okolo tých detí,nákupy,motá sa v kuchyni-ako keby sme si vymenili úlohy.A aj teraz chce všetko robiť spoločne,ale ja už nevládzem,ja chcem,aby aspoň načas o všetkom rozhodoval on a ja by som bola tá,ktorá by pkne za ručičku išla s ním,tam kam on rozhodne.Nevládzem,som na dne.A možno je to to,čo ma tak ubíja.Neverím si a to čo kedysi zdvíhalo moje sebavedomie ma práve naopak teraz strašne ubíja.Ja to neviem pomenovať,čo to je,prečo so v poslednom čase taká na všetko podráždená,prečo robím príliš rýchle unáhlené rozhodnutia,ktoré ľutujem,prečo chcem utiesť od rodiny,prečo rozmýšľam o tom najhoršiom...Neviem,ale uvedomujem si to a túžim po náprave