Odpovedal: Mirka Re: Nič ma nezaujíma (číslo príspevku 181.181, zo dňa 18.02.2009. videné 240x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 181181: Ja mam 36 rokov a ako by som sa v tom čo pišeš videla. Zmenu pozorujem cca 5-6 rokov dozadu. Teraz som 3 rok na MD čo mi plne vyhovuje, ale desim sa toho že pridem niekam do prace a bude treba "zapadnut". Ja nemam ani snahu, najradsej by som si urobila svoje a isla domov. Doma sa citim super, manzel deti. Obcas s rodinou. Mna nebavi take bezduche taranie pri kave ale ani nemam nic ine o co by som sa zaujimala, tj. nie je to tym ze by som mala "odlisne zaujmy". A v praci ako takej to nie je, menila som ju 3x a vzdy bola o niecom inom. Tiez ma to znepokojuje ze nie som spontanna a musim sa do komunikacie s ludmi doslova nutit a najradsej by som zila taky zivot bez vztahov s ludmi. Ale napodiv ludia v praci ma mali/maju radi, dokonca ma vyhladavaju, telefonujeme si este z predchadzajucich zamestnani, obcas sa cielene stretneme vzdy na ich podnet, len ja sa do toho musim nutit a nie ako predtym, ze som sa tesila a aj sama navrhla stretnutie. Teraz som schopna aj zatajit, ze som na navsteve v tom meste kde som pracovala len aby som nemusela ist na stretko. Tiez nechapem co sa so mnou deje, znepokojuje ma to lebo nie som typ co by nezavisle hodil hlavou a bol sam sebou. Potrebujem byt nenapadna, a splynut s davom ale zaroven chcem mat od vsetkych pokoj.