Autor otázky: rejay
Nič ma nezaujíma
(číslo príspevku 181.176, zo dňa 18.02.2009. videné 514x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 181176:
Mám 44 rokov, som 20 rokov rozvedená, pracujem ako administratívna pracovníčka v štátnej správe, mám jedného úžasného 24 ročného syna, s ktorým si vo všetkom rozumiem. Môj problém spočíva v tom, že v poslednej dobe - asi rok, ma takmer nič nezajíma. Predtým som sa vedela zasmiať na hocijakej hlúposti, vedela som sa zabávať, a myslím, že aj ľudia, s ktorými som prichádzala v tomto zmysle do kontaktu, ma mali radi a tešili sa z mojej spoločnosti.Teraz je to všetko iné. Nevidím žiadny zmysel v nejakých bezduchých debatách o veciach, o ktorých kolegyne dokážu klábosiť celé hodiny (napr. o varení, deťoch, oblečení, filmoch,...), ale pritom mi nenapadne nič, čím by som sa mohla ja zapojiť do debaty. Nenávidím ich debaty o ich problémoch, ak sa nejaké vyskytnú - vážne mi idú na nervy. Takže uprostred debaty vstanem a odídem. Nezaujíma ma debata a až vôbec ma nezaujíma, či ich tým urazím, alebo čo si o mne myslia - je mi to jedno. Na druhej strane, ani ja im nerozprávam o svojich problémoch, ak nejaké občas (skôr nie, ako áno) mám. Ibaže si uvedomujem, že pomaly ale iste vypadávam z kolektívu. A napodiv - aj to mi je akosi jedno. Zlé ale je to, že vlastne takýto postoj mám aj k ľuďom, s ktorými sa stretávam mimo práce a to ma dosť trápi, ale neviem sa premôcť a byť k nim milá, pokecať si s nimi... Jednoducho sa s nimi pozdravím a aj keď pred časom som s mnohými z nich zašla pri takýchto náhodných stretnutiach trebárs na čaj alebo kávu, teraz sa ani nesnažím pristaviť sa s nimi a prehodiť pár slov.
Moja práca spočíva okrem iného aj v tom, že denne prichádzam do styku s ľuďmi zvonku - so stránkami, a zvláštne je, že týchto ľudí bez problémov dokážem vypočuť, urobiť pre nich všetko čo treba a často aj viac. Vôbec ma to neruší, skôr ma to uspokojuje. A čo je tiež zvláštne, u nás doma sa vôbec nič nezmenilo - so synom a jeho priateľkou sa dokážeme zabávať, smiať... proste tak, ako to bolo vždy. Doma sa cítim úžasne a ... vôbec ma nezaujíma, čo sa deje vonku.
Neviem, čo si mám o tejto zmene vo mne myslieť, ale znepokojuje ma.